Praktický sprievodca Petrohradom: Čo všetko by ste tu mali vidieť?

V oceneniach World Travel Awards sa Petrohrad stal niekoľkokrát najkultúrnejším mestom na svete. V kategórii mu nestačil ani New York či Londýn. A to je len jeden z mnohých dôvodov, prečo by ste sa sem mali vybrať.

Cestovný ruch v Petrohrade neustále napreduje. V roku 2017 do druhého najväčšieho ruského mesta prišiel dokonca rekordný počet návštevníkov – 7,2 milióna. V porovnaní s rokom predtým je to nárast o viac ako 4 %.

Chrám sv. Izáka patrí k najvyhľadávanejším turistickým atrakciám v Petrohrade.

Tomuto trendu sa prispôsobuje aj samotné mesto, ktoré sa snaží pre návštevníkov vytvoriť čo najlepšie podmienky. Napríklad tým, že turistické a dopravné značenie uvádza v ázijských aj európskych jazykoch. Podobne aj stroje na predaj lístkov na metro majú popisy v piatich jazykoch vrátane čínskeho.

K vylepšeniu reputácie mesta prispieva aj mnoho ocenení World Travel. Petrohrad sa od roku 2016 stal trikrát najkultúrnejším mestom na svete, v kategórii predbehol metropoly ako New York, Londýn či Rím. V roku 2016 a 2015 sa stal najlepšou európskou destináciou.

Porota, ktorá ocenenia udeľuje, ho tiež v roku ­­­­­­­2018 označila za európske mesto s najbohatším kultúrnym dedičstvom.

Mesto palácov a katedrál

Keby by sme mali Petrohradu udeliť nejaký prívlastok, označenie mesto palácov by bolo určite veľký adept. Ak ste už v Petrohrade boli, určite nám dáte za pravdu, že nádherných chrámov je tu neúrekom. V prípade, že sa do Ruska ešte len chystáte, pozrite si, čo všetko tam na vás čaká.

Zimný palác, v ktorom sídli aj múzeum Ermitáž.

Vyše 23-tisíc recenzií na Google, podobný počet aj na Tripadvisore a výsledné hodnotenie 5 hviezd nás iba utvrdzuje v tom, že Zimný palác (alebo aj Ermitáž – v angličtine ako Hermitage Museum) patrí v Petrohrade k top pamiatkam. Podľa portálu Travel and Leisure ide dokonca o jeden z najnavštevovanejších zámkov na svete (zostavovatelia tohto zoznamu sa riadili údajmi z roku 2013, keď navštívili Zimný palác viac ako tri milióny turistov).

A prečo toto miesto vyhľadáva toľko ľudí? Nepochybne za to môže spätosť s historickými postavami. V rokoch 1762 – 1917 tu žila panovníčka Katarína Veľká, cár Mikuláš I. či Alexander II. On bol zároveň posledným panovníkom, ktorý využíval Zimný palác ako hlavné panovnícke sídlo.

Malá kráľovská sála vo vnútri paláca.

Dnes je trojposchodový barokový palác predovšetkým turistickou atrakciou so stovkami siení, do mnohých z nich sa dokonca dostane aj verejnosť. Pre zaujímavosť dodávame, že je tu 1786 dverí a 1945 okien. Palác pozostáva z viacerých budov, pričom súčasťou komplexu je aj múzeum Ermitáž. Preto sa pomenovanie Zimný palác často zamieňa práve s týmto označením.

Múzeum vzniklo po tom, ako Katarína Veľká kúpila v Berlíne zbierku 255 obrazov. Odvtedy sa počet exponátov rozšíril na 2,7 milióna. Vďaka tejto zbierke sa z Ermitáže stala najväčšia galéria umenia v Rusku a taktiež patrí k najväčším a najvýznamnejším na svete. Niet sa ale čomu čudovať, medzi exponátmi nájdete diela Leonarda da Vinciho, Moneta či Rembrandta.

Interiér paláca je takto krásne vyzdobený.

Vo výbere palácov budeme ešte chvíľu pokračovať a do zoznamu pridávame Katarínsky palác, ktorý sa svojím architektonickým aj farebným prevedením podobá na Ermitráž. Palác taktiež spoznáte podľa toho, že je centrom rovnomenného parku. Zrejme najvzácnejšou časťou je takzvaná Jantárová komnata, ktorú obnovili v roku 2003 pri príležitosti 300. výročia založenia mesta.

Katarínsky palác sa podobá na Ermitáž.

Podobne ako Katarínsky palác, aj palác Petergof je súčasťou obrovského parku. Menšou nevýhodou tohto miesta je poloha, palác totižto sídli približne 30 kilometrov (zhruba hodina cesty) od centra Petrohradu. Na druhej strane máte niekoľko možností, ako sa sem dostať. Využiť môžete autobus, loď alebo taxík. V prevádzke sú ešte aj takzvané maršrutky – minibusy, ktoré sú typické pre krajiny bývalého Sovietskeho zväzu.

No cesta by nemala byť tým, čo vás odradí vybrať sa na toto krásne miesto. Okrem toho, že uvidíte ďalšie panovnícke sídlo, máte možnosť nahliadnuť hlboko do ruskej histórie. V komplexe sa nachádza až 20 múzeí, ktoré sa navzájom líšia pôvodom, nápadmi aj samotnými exponátmi.

Palác Petergof.

Po troch veľmi podobných monumentoch sa náš výber zmení. Pri Kazanskej katedrále, ktorú postavili v štýle empír, si totižto jej zadávateľ cisár Pavol I. žiadal, aby sa podobala na Baziliku sv. Petra vo Vatikáne. A viacero návštevníkov sa zhoduje, že podoba je jednoznačná. Okrem prepojenia s chrámom sv. Petra je katedrála známa aj ikonou Matky Božej Kazanskej, ktorú chcú vidieť zástupy návštevníkov.

Pri navrhovaní Kazanskej katedrály sa inšpirovali Bazilikou sv. Petra vo Vatikáne.
 

Pohľad na katedrálu je krásny cez deň aj v noci.

Pri pamiatkach ešte chvíľu zostaneme. Približne 20 minút od Kazanskej katedrály na brehu rieky Neva leží kláštorný komplex Smolny. A síce sa baroková stavba podobá na mnoho vyššie spomenutých, nám sa mimoriadne páči, a tak o tento skvost nebudeme oberať ani vás.

Pamiatka nie je ale pozoruhodná iba svojím vzhľadom, ale aj zaujímavosťami, ktoré sa týkajú najmä minulosti. Za zmienku určite stojí, že hoci sa katedrála Smolny začala budovať v roku 1748, výzdoba interiéru bola dokončená až v roku 1835. Zaujímavé podľa nás je aj to, že od roku 1764 tu sídlila prvá ruská škola určená pre dievčatá ušľachtilého pôvodu, takzvaný Inštitút vznešených panien.

Kláštorný komplex Smolny.

A hoci bol interiér po revolúcii v roku 1917 značne poškodený a neskôr sa katedrála dokonca zmenila na sklad, dnes znova slúži ako ukážka ruskej histórie a umenia, do ktorej môže nazrieť aj verejnosť.

Kostolom Kristovho vzkriesenia (v angličtine ako Church of the Savior on Blood) ukončíme náš výber petrohradských pamiatok, ktorých je však ešte ďaleko viac. Stavbu, ktorá sa mimoriadne podobá na Katedrálu sv. Bazila v Moskve, nechal postaviť Alexander III. na počesť svojho otca – cára Alexandra II. Pravoslávny chrám stojí približne na mieste, kde naňho v roku 1881 spáchali atentát.

Kostol Kristovho vzkriesenia spoznáte na prvý pohľad.

Odhliadnuc od tohto príbehu vyvoláva kostol záujem aj vďaka svojmu vzhľadu. Už z diaľky ho spoznáte vďaka piatim kupolám a extravagantnému farebnému prevedeniu. K veľkoleposti prispieva aj vzácna výzdoba z polodrahokamov, ako sú topás, jaspis či horský krištáľ. Vychutnať si môžete aj pohľad na množstvo mozaík, ktoré spoločne vytvárajú jednu z najväčších mozaikových zbierok vôbec.

Toto v Petrohrade musíte ochutnať

Zrejme pre spoločnú slovanskú minulosť majú našinci k Rusku dosť blízko. Preto vám možno niektoré spomenuté jedlá budú tak trochu povedomé. No odporúčame vám, aby ste si ich počas návštevy Petrohradu dopriali v tradičnom a originálnom prevedení.

Už prvý pokrm je dôkazom toho, o čom sme sa zmienili vyššie. Totižto ruské pelmeni sú takmer identickou alternatívou našich pirohov. Cesto, ktoré pozostáva z múky, vody a vajíčka, sa plní mäsom alebo po novom aj vegetariánskymi zmesami.

Ruské pelmeni sú niečo ako naše pirohy.

Ak pripravíte pelmeni na sladko, napríklad s ovocím alebo tvarohom, nielenže zmenia chuť, ale aj pomenovanie na takzvané vareniki. Výber medzi slaným a sladkým variantom už necháme na vás.

Druhé jedlo, ktoré sme pre vás vybrali, nemusí chutiť úplne každému. V polievke šči sa totižto mieša mäsový vývar s kyslou kapustou. Pridávať sa môže aj iná zelenina, dochucuje sa lyžicou kyslej smotany.

Ruská polievka šči.

Typickou a pre nás dosť netradičnou je okroška. Ide o studenú polievku, ktorej základ tvorí kvas z ražného chleba. Ten sa kombinuje so zeleninou, zemiakmi a vopred uvareným mäsom. Na polievke si pochutnajte hlavne počas leta, keď vás dokonale osvieži. Pre zaujímavosť dodávame, že v Rusku sa kvas pije aj ako klasický nápoj.

Kvas je základom okrošky, ale pije sa aj ako klasický nápoj.

Praktické informácie na záver

Po pekných miestach a chutných jedlách vám prinášame ešte zopár praktických rád, ktoré vám môžu cestovanie po Petrohrade uľahčiť.

Ako asi každý turista, aj vy po prílete budete musieť riešiť, ako sa dostať z letiska do centra mesta. Keďže odtiaľ nejazdí žiadny vlak ani metro, vybrať si môžete medzi taxíkom alebo autobusom. Pravidelná linka č. 39 premáva každých 12 až 20 minút.

Ďalšou záležitosťou je doprava v rámci mesta. Lacnou a efektívnou voľbou je nepochybne metro. Myslite však na to, že petrohradské metro je najhlbšie na svete (85 metrov pod povrchom), a tak vám aj cesta dole môže zabrať trochu času. Vždy teda cestujte s určitou rezervou. Jedna jazda bez ohľadu na vzdialenosť vyjde na 45 rubľov (približne 60 centov). Pri pravidelnom využívaní sa vám však oplatí lístok na desať jázd za 355 rubľov (približne 4,7 eura).

Cestovanie metrom je vďaka vyzdobeným staniciam nielen potreba, ale aj zážitok.

Ak sa budete premávať po meste pešo, zvoľte si nejaké záchytné body. Môže to byť napríklad rieka Neva alebo najväčšia ulica Nevský prospekt, ktorá sa tiahne od bývalej budovy ruského námorníctva až po kláštor Alexandra Nevského.