1000-ročné stromy či stopy po dinosauroch. Poznáte aj tieto zaujímavosti Vysokých Tatier?

Našlo sa tu až 8 stôp po dinosauroch, rastú tu stromy, ktoré si pamätajú ešte rímskych bojovníkov a bývalú zjazdovku zdobí jedinečný kamenný obrazec. Áno, aj také sú naše Vysoké Tatry.

Čudujete sa? Prečítajte si zoznam zaujímavostí, ktoré ste o našom najväčšom pohorí zrejme doposiaľ ešte nepočuli.

1. Stopy po dinosauroch

V časoch, keď bola väčšina Európy zaplavená pravekým morom, sa po našom najväčšom pohorí s najväčšou pravdepodobnosťou preháňali dinosaury.

Dokazujú to stopy, ktoré na konci Tichej doliny v roku 1975 našli paleontológovia Milan Sýkora a Jozef Michalik. Ich objav neskôr potvrdil aj prieskum Poliaka Grzegorza Niedźwiedzkého, ktorý v roku 2011 rozšíril zoznam taranských stôp o dinosauroch o päť ďalších skamenelín. Doposiaľ sa dokopy vie o ôsmich stopách, ktoré boli objavené v našich Tatrách.

Ako informuje portál Dobrenoviny.sk, odliatok originálnej stopy tatranského druhohorného dinosaura dnes môžete vidieť napríklad v Prírodovednom múzeu SNM v Bratislave. Spolu s ním si tu môžete pozrieť aj model tohto dinosaura, a to v jeho životnej veľkosti.

2. Stromy staré 1000 a viac rokov

Medzi najstaršie stromy na Slovensku radíme napríklad známu bojnickú Lipu Kráľa Mateja, ktorá má viac ako 700 rokov. Len málokto však vie, že u nás rastie rovno celý les, ktorého stromy svojím vekom bojnickú lipu ďaleko prekonajú. Ide o limbový les v strmých skalnatých žľaboch pod Kriváňom na konci Kôprovej doliny.

Tunajšie borovice limbové totiž podľa ochranára Erika Baláža majú neuveriteľný vek, ktorý môže dosahovať 1000 a viac rokov. Keďže stromy žijú doslova v extrémnych podmienkach, ktoré sa týkajú klímy, ale aj pôdy, ktorá je v daných nadmorských výškach veľmi chudobná, rastú veľmi pomaly.

Aj vďaka tomu sú tak naše tatranské limby zrejme najstaršími voľne rastúcimi rastlinami v Európe.

3. Srdce z kameňa

Hoci sú Vysoké Tatry milovaným miestom mnohých Slovákov i zahraničných turistov, majú srdce z kameňa. A to doslova.

Medzi Vyšnými Hágmi a odbočkou na Popradské pleso, priamo nad električkovou traťou, leží veľký kameň v tvare srdca. Kedysi bolo toto srdce ukryté pred zrakmi ľudí medzi stromami, no po tatranskej víchrici sa naplno odhalila jeho krása.

Deti pri kamennom srdci medzi Vyšnými Hágmi a odbočkou na Popradské pleso.  Zdroj: kamsdetmi.sk

Má to však aj negatívnu stránku. V súčasnosti srdce nič nechráni, a tak sa pod vplyvom slnka, dažďa a mrazu pomaly ničí a rozpadá.

Ak ho teda ešte chcete vidieť a popritom si spraviť pekný výlet, odporúčame vám vyskúšať napríklad čarovnú jazdu historickou električkou Kométou na trase z Popradu do Starého Smokovca. Po ceste sa nezabudnite pozerať von oknom. :-)

4. Nákova na Končistej

Končistá je s výškou 2 535 m.n.m. 17. najvyšším štítom Vysokých Tatier. Výstup na ňu je nenáročný, dokonca sa považuje za jeden z najľahšie prístupných tatranských vrcholov. Napriek tomu sa na Končistú dostanete iba v sprievode turistického vodcu, keďže sem nevedie žiadny značkovaný turistický chodník. Čím je teda tento vrchol taký zaujímavý?

Len málokto vie, že ho zdobí ozrutný kameň čudesného tvaru, pripomínajúci konskú hlavu či nákovu. Legenda hovorí, že ho tam umiestnil obor, ktorý sa na tejto nákove pokúšal rozdrviť Vysoké Tatry, pretože ho rozčuľovala ich veľkosť. Tak napríklad otupil Tupú. No len čo sa chcel pustiť do Gerlachovského štítu, zastavili ho rozumnejší súrodenci a z Tatier ho vyhnali.

Balvan v tvare nákovy na vrchu Končistá. Zdro: Homer J., mapio.sk

Nech už to bolo akokoľvek, zdolať štvormetrový atypický skalný blok pripomínajúci nákovu je zážitkom pre nejedného turistu, lezca i fotografa.

5. Obrazec na svahu v Starom Smokovci

V Starom Smokovci pri Grand hoteli Bellevue sa nachádza veľké umelecké dielo, konkrétne geoglyf, ktorý tu vytvoril austrálsky sochár Andrew Rogers. Ide o obraz zobrazujúci optimistický symbol života, ktorý pozostáva až z 30 ton tatranských žulových okruhliakov a rozprestiera sa na ploche 36x35 metrov.

Obrazec austrálskeho sochára na bývalej zjazdovke v Starom Smokovci. Zdroj: www.andrewrogers.org

Sochár ho tu zanechal v rámci svojho sochárskeho projektu s názvom Rytmus života, ktorému sa začal venovať už v roku 1999, keď vytvoril svoje prvé dielo v Izraeli. Ďalšie geoglyfy zanechal aj v Bolívii, na Islande či na Srí Lanke.

Na Slovensku pritom máme od austrálskeho sochára až dva geoglyfy. Ďalší, podstatne väčší geoglyf totiž zdobí kopec, na ktorom stojí Spišský hrad.

Prečo sa však o tomto obrazci tak málo hovorí? Nuž, za všetko hovorí naša ľahostajnosť. Umelecké dielo je totiž momentálne zarastené rastlinami a takmer úplne zabudnuté.

Autor: Kristína Biela