Speváčka Mária Čírová: Korziku by som prirovnala k hudobnej skupine Coldplay

Poďte spolu s nami na kávu so speváčkou Máriou Čírovou a prečítajte si nielen to, ako sa mala na dovolenke na Korzike.

Svet

Sadnúť si na kávu so speváčkou a klaviristkou Máriou Čírovou a rozprávať sa s ňou o dovolenke na Korzike je mimoriadne inšpirujúce. Nielenže okamžite dostanete chuť zažiť pláže, hory a pokojnú atmosféru spomenutého ostrova, ale na chvíľu stratíte pocit, že oproti vám sedí populárna osoba. Odrazu sa rozprávate s milujúcou mamou, ambicióznou ženou, ale súčasne i pokornou a charizmatickou osobou, pri ktorej slovo prirodzenosť naberá väčší význam.

Mária Čírová na Korzike. Zdroj: súkromný archív Márie Čírovej

Nedávno ste boli s nami na dovolenke na Korzike. Prečo ste si vybrali práve túto destináciu?
Minulý rok sme boli na Sardínii a veľmi sa nám páčilo. Hlavne pláže. A aby sme nemuseli cestovať 12 hodín niekam do exotiky, tak sme si povedali, že vyskúšame niečo ako Sardíniu opäť. A tak sme skúsili. Predsa len, život je krátky na to, aby sme stále chodili len na jedno miesto. A teraz po návrate absolútne neľutujeme.

Je to nádherná hornatá krajina a pláže sa úplne vyrovnali Sardínii. Hneď na letisku sme si požičali auto a za týždeň sme na ostrove pobehali všetko, čo sa dalo. No a oproti Sardínii nám Korzika pripadala oveľa pokojnejšia, takže sme si dokonale oddýchli. Menej ľudí, dobré jedlo, hory, nádherné pláže...

Čiže ste typ dovolenkárky, ktorá rada chodí po ostrove a spoznáva okolie? Alebo obľubujete aj ležanie na pláži a ničnerobenie?
Možno kedysi, keď boli deti malé, tak sme boli veľmi radi v nejakom rezorte, kde si človek oddýchne a povie si, že „starajte sa o mňa, ja mám maličké deti“. Ale teraz sú už z nich parťáci. Predsa len, Hugo už bude mať 8 rokov, Zoe má 5, takže sa s nimi už dá cestovať. Objavujeme pekné miesta a veľmi nás baví, keď prídeme do nejakej novej krajiny, že ju trošičku môžeme aj preskúmať.

Samozrejme, chceli sme na Korzike spoznať oveľa viac miest, ako sa nám nakoniec podarilo. Nestihli sme napríklad známu čiernu pláž. Ale týždeň je na to dosť krátky. Keď sme našli nejaké zaujímavé miesto, väčšinou sme tam už zostali celý deň a vychutnávali sme si pohodičku a dobré jedlo.

Zdroj: súkromný archív Márie Čírovej

Aké je dovolenkovať s dvomi deťmi? Dá sa to považovať za oddych?
Zobrali sme si aj knižky, ale z kufrov sme ich vybalili až doma. (smiech) Samozrejme, je to oddych od každodenných povinností a od práce. Ale nie je to ležanie na pláži s drinkom a knižkou. Deti v tomto veku ešte potrebujú pozornosť a na dovolenke sa jednoducho program tomu prispôsobuje. Ale zase už to nie je o plienkach, z čoho sa veľmi teším. Obaja už veľmi dobre plávajú, takže sa vo vode dokážeme naozaj vyjašiť.

Viete si popri role matky a kariére nájsť aj čas len pre seba? Len tak osamote oddychovať?
To je veľmi ťažké, aj keď sa ho snažím v tom kolotoči, ktorý zažívame všetci, nájsť. Minulý rok bol pre mňa pracovne veľmi náročný a trochu aj tie roky predtým. Či už to bola televízna šou alebo vianočné turné, alebo sme vydávali album, bolo toho na mňa strašne veľa. Preto som si tento rok povedala, že od januára budem robiť maximálne 5 – 6 koncertov mesačne a budem viac s deťmi, viac s rodinou a viac sa budem venovať aj sama sebe. Začala som chodiť na jogu, čo ma veľmi baví, pretože robím niečo pre seba, pre svoje telo a pre svoju myseľ. Cítim sa taká slobodnejšia, pokojnejšia…

Zdroj: súkromný archív Márie Čírovej

Keď spomínate slobodu – aké to je, keď idete na dovolenku so slovenskou cestovnou kanceláriou a spolu s vami cestuje aj niekoľko ďalších Slovákov, pri ktorých je predpoklad, že vás poznajú?
(smiech) Samozrejme, na začiatku cítite tie pohľady. Sme na letisku a ľudia si hovoria, že letí s nami aj Mária Čírová. (smiech) Ale už som na to zvyknutá. Proste sa usmejem, lebo s rovnakými ľuďmi sa pravidelne stretávam aj na mojich koncertoch a vždy sú veľmi milí. Zatiaľ sme nezažili situáciu, že by nás to vyslovene obťažovalo, napríklad že by nás ľudia špeciálne sledovali, čo si nakladáme na tanier a podobne.

Stretli ste sa však napríklad s tým, že si vás niekto na pláži odfotografoval?
Určite sa to mohlo stať, ale ja o tom neviem. Zároveň sme dovolenkári, ktorí nedokážu ostať na jednom mieste celý týždeň. Čiže vždy máme auto a snažíme sa jazdiť a spoznať čo najviac. Na hotel potom prídeme iba na večeru a spať. Mnohokrát sme už ani tú večeru nestihli. (smiech)

Keď som si pozerala posledné mediálne výstupy s vaším menom, tak mi hneď vyskočil titulok bulvárneho denníka o tom, že ste na fotke z dovolenky ukázali „sexi telo v podprsenke”. Ako na takéto články reagujete?
Nesledujem to a v zásade ma netrápi, čo napíšu novinári na základe nejakej fotky. Snažím sa žiť v tomto smere taký svoj slobodný život. Ak mám náladu uverejniť nejakú fotku, tak ju postnem a vôbec nerozmýšľam nad tým, či z toho vznikne nejaký článok alebo nevznikne. Už dávnejšie som si povedala, že to nesmiem sledovať, a teda dávam von veci, o ktorých si myslím, že môžu zaujímať mojich fanúšikov.

Zdroj: súkromný archív Márie Čírovej

Ako to vnímajú deti?
Deti sú vo veku, keď to nevnímajú. Zatiaľ sa ich to netýka a navyše sa s nimi snažíme dosť rozprávať. Vedia o našej práci, keďže s nami veľa zažívajú. Môj muž je hudobný producent a aj hudobník v mojej kapele. Sme teda úplne hudobná rodina. Hugo už začína hrať na klavíri, prvý rok už má za sebou, a Zoe spieva. Čo sa týka bulváru, tak podľa mňa zase ani nie som nejaká škandalózna osoba. A ani takýto život žiť nechcem. Hoci niekedy sa v médiách aj z komára spraví somár, prípadne sa uverejní vyslovene klamstvo.

Zažila som to sama, keď som minulý rok vyhrala TV šou a následne sa napísalo, že mi to môj muž vybavil. Úplný výmysel. A najhoršie je, že v týchto situáciách človeku ostáva iba predpokladať, že ľudia majú vlastný rozum a neveria takýmto veciam. Aj keď občas ma prekvapí že niekto podobné “pikošky” berie vážne. Ale s tým už nič nenarobím, čiže jedným uchom dnu, druhým von. A myslím, že keď budú deti veľké, tak to budú s nami vnímať nejako takto. Poznajú nás, vedia, akí sme a ako robíme veci, takže v tomto smere sa nebojím.

Čomu sa aktuálne venujete?
Momentálne nahrávam album, môj štvrtý v poradí. Tým, že mám maličké deti, neprodukujem albumy každý rok, čo je úplne prirodzené. Keď sa mi popri rodine podarí niečo nahrať a urobiť radosť sebe aj fanúšikom, tak som vždy rada že sa to podarilo aj keď je to časovo náročné.

Tento posledný album robím v podstate už tri roky. Začalo sa to pesničkou Chýbaš, potom prišla skladba Kto vie, Vloupám se, teraz je to Unikát. Album sme mali vydať už minulý rok, ale pre pracovnú vyťaženosť sme to nestihli. Pri nahrávaní sa musíte zavrieť do štúdia a byť tam. Reálne, mysľou, dušou, všetkým. Skladať pesničky je nemožné, keď nemáte svoj kľud.

Kedy sa viete úplne sústrediť?
Keď všetci zaspia (smiech) a mám ešte aspoň kúsok energie. Vtedy si namiesto upratovania kuchyne sadnem ku klavíru. Mám elektronický klavír, čiže môžem pracovať aj v noci na slúchadlá.

Čo všetko vlastne obnáša vznik piesne?
Je ťažké opísať proces vzniku piesne. Niekedy je to len tak, že inšpirácia príde akoby lusknutím prsta. Mne sa to stalo nedávno – tá pesnička bude teraz na novom albume. Jedného dňa som sa zobudila a normálne mi napadol text aj melódia, takže som si sadla za klavír a do polhodiny bola skladba hotová. To je veľmi super. Tak by som si priala, keby vzniklo všetkých 10 skladieb. Ale väčšinou to je dlhý proces, keď skladby dozrievajú aj niekoľko mesiacov.

Všetky piesne si skladáte sama?
Väčšinou sama. Ale keďže chcem, aby bol album pestrejší, spolupracovala som na ňom s viacerými hudobníkmi, autormi a producentmi. Každý do toho vkladá kus seba, takže keď sa to takto zmixuje, môže to pekne vyjsť. Som zvedavá, aké budú na nový album ohlasy. Teraz na jeseň príde k CD promo aj s mojím turné, na ktorom ho predstavím fanúšikom. Tak sa teším, lebo sa tomu venujeme už dosť dlho a intenzívne.

Vaše skladby majú väčšinou veľmi pekné texty, teda, aby som bola presnejšia, hlbšie. Ako vznikajú tie? Píšete si ich sama?
Ja sa osobne za textárku nepovažujem, vždy mi išlo jednoduchšie skomponovať hudbu. Ale tak ako pri skladaní hudby, aj tu platí, že niektoré texty si píšem sama, niektoré mi ponúknu iní autori. Ale vždy sa musím s daným textom stotožniť, prípadne si s tým človekom dopredu sadneme a povieme si, o čom by to celé malo byť. A potom to ešte doladíme.

Takže je to vždy kompromis medzi vami a textárom?
Áno, vždy je to tak. Rada som súčasťou tej tvorby, keď mi textár posiela na mail rozpracované verzie a komunikujeme spolu. Veľakrát sa stáva, že moja hudba môže pôsobiť na textára úplne inak ako to cítim ja a vtedy sa vôbec nestretneme a musíme začať odznova.

Mám rada skôr také melancholickejšie skladby. Ale som veselý človek, normálne sa teším zo života a vôbec nesmútim. (smiech) Ale pri tvorbe mi napadajú skôr také veci, ktoré nás nútia zamyslieť sa nad životom. Mám totiž veľmi rada život a chcem, aby aj moje texty boli o niečom a nie iba o frázach typu “poď so mnou snívať”.

Keď už sme spomenuli to snívanie, o akom živote snívate?
Ja už nesnívam. Ja si ho žijem. (smiech) Môj sen bol mať dobrého muža, to bol základ, potom zdravé deti a mať prácu, ktorá človeka baví. To bolo celé. Keď sa však zamyslím, nebol to taký jednoduchý sen, ako to vyzerá. Som veľmi vďačná za to, že ho môžem žiť. A všetka tá nadstavba, dom, auto alebo dovolenky, to nebol môj sen. Je to, samozrejme, príjemné, ale môj život na tom nestojí.

A pamätám si, keď som otehotnela ešte s mojím prvým synčekom, že mi všetci hovorili, ako som si pokazila život. Ale ja som cítila, že chcem rodinu, tak som si za tým išla. Teraz viem, že som sa rozhodla správne.

Marián Kachút a Mária Čírová sa spolu na Korziku ešte plánujú vrátiť. Zdroj: súkromný archív Márie Čírovej

Prichádzate vo vašom živote do styku aj so závisťou?
Myslím, že závisť je dosť rozšírená, ale nielen na Slovensku. Asi s tým prichádzajú do styku všetky známe tváre. Súvisí to aj s novým spôsobom marketingu, ktorý priniesli posledné roky a sociálne siete. Momentálne 90 % prezentácie a spoluprác s firmami ide cez sociálne siete formou “ukazovania sa”. Mne to nie je úplne prirodzené a musím sa priznať, že ticho závidím hudobníkom, ktorí fungovali pred 20 – 30 rokmi, keď bolo hudobné prostredie úplne o niečom inom. Bolo to viac o muzike.

Ale nemáme stroj času a musíme ísť s dobou a teda akceptovať aj nepríjemné sprievodné javy. Našťastie, každý človek má vždy na výber a to sa týka aj mňa, čiže keď by mi to začalo veľmi vadiť, môžem s tým prestať.

Na vás je inak veľmi sympatická vaša prirodzenosť, tiež čo sa vizáže týka. Ako to, že aj napriek značnej popularite dokážete stále zostať sama sebou?
Je to o tom, či sa má človek rád. Ja mám rada ľudí, mám rada aj samú seba a prijímam sa taká, aká som. Každý z nás má občas nejaký nedostatok a aj ja som mala obdobie, keď som tie nedostatky maskovala, aby som bola dokonalá. Ale teraz žijem oveľa slobodnejšie a už to neriešim. Myslím, že vždy ide o vyžarovanie človeka, nie o to, akú má pleť alebo či je veľmi chudý alebo tučný. Teším sa aj na prvé vrásky a šedivé vlasy. A čím viac som otvorená životu, tým viac spoznávam takých podobných ľudí – hovorím im „námorníci“. Sú veľmi prirodzení, “ošľahaní” životom, ale majú neskutočnú charizmu.

Tú prirodzenosť veľmi cítiť aj vo vašej hudbe. Aký bude nový album?
Povedala by som, že autentický. Presne taký, ako teraz cítim a vnímam veci. Bude tam aj viac mojich textov, čiže bude osobnejší. Pre mňa určite.

Album teda bude do značnej miery o pocitoch. Ak by sme sa však ešte vrátili na chvíľku naspäť na Korziku, aké pocity ste si odniesli z toho ostrova? Prípadne aký hudobný žáner by ste ostrovu priradili?
Ak by som mohla ku Korzike prirovnať nejakú hudobnú skupinu, tak poviem Coldplay. Ich hudba má v sebe krásu, melanchóliu a obrovskú charizmu. Taká je aj Korzika. Pláže, lesy, strmé horské cestičky a čarovné miesta, ako napríklad Bonifacio, prístavné mestečko v skalách. Takže môžem odporučiť všetkým ľuďom, ktorí si chcú oddýchnuť a načerpať pokoj a harmóniu.