Poznáte všetkých 7 novodobých divov sveta?

O zozname nových divov sveta rozhodovalo vo verejnom hlasovaní viac ako 100 miliónov ľudí, no i napriek tomu ho UNESCO oficiálne neuznalo. Dôvodom bolo, že sa na hlasovaní nepodieľala odborná verejnosť. Ani to však nič nemení na tom, že odkedy v symbolický dátum 7. 7. 2007 v portugalskom Lisabone zverejnili nový zoznam siedmich divov sveta, pozornosť spoločnosti sa upriamila na vybraných sedem objektov.

Veľkým plusom zoznamu novodobých siedmich divov sveta je, že objekty, ktoré sú jeho súčasťou, môžeme obdivovať dodnes. Z pôvodného antického zoznamu sa totiž do dnešných čias zachovali už iba pyramídy v Egypte.

Ktoré monumentálne stavby si teda ľudia zvolili vo verejnom hlasovaní za svoje súčasné divy sveta?

1. Chichén Itzá

Jedna z najvýznamnešjích pamiatok v celom Mexiku a najlepšie obnovená mayská oblasť na celom mexickom polostrove Yucatán. Aj takto sa označuje Chichén Itzá, zrúcanina mayského mesta, ktoré bolo založené začiatkom 6. storočia nášho letopočtu.

Lokalite dominuje Kukulkánova pyramída, ktorá spolu so svätyňou meria 30 metrov. Kukulkán bol pritom hlavným bohom Mayov, bohom slnka a nebies. Zrejme aj preto má táto deväťstupňová pyramída na každej zo štyroch strán 91 schodov, ktoré spolu symbolizujú dni roka.

Mohlo by vás zaujímať: 8 ohromujúcich miest, ktoré vás tento rok zlákajú na dovolenku do Mexika

2. Socha Ježiša Krista v Rio de Janeiro

Brazílske mesto Rio de Janeiro, ktoré leží v juhovýchodnej časti krajiny, je hlavnou turistickou destináciou celej južnej pologule našej planéty. Známe je nielen karnevalmi, úžasnými plážami s bielym pieskom a latinskoamerickým tancom samba, ale aj gigantickou sochou Ježiša Krista Vykupiteľa, ktorá sa vypína nad mestom na vrchu Corcovado.

Táto 30 metrov vysoká socha stojí na osemmetrovom podstavci, v ktorom sa ukrýva kaplnka. Odhalená bola v októbri 1931 a váži viac ako tisíc ton.

3. Veľký čínsky múr

Čínsky múr (Čhang-čcheg) je starý systém opevnenia, ktorý sa tiahne naprieč severnou Čínou. Vybudovali ho za dynastie Ming, a to od konca 15. do začiatku 17. storočia.

Pôvodnou úlohou múru bolo chrániť Čínu pred lúpežnými mongolskými vpádmi. Jeho výstavba trvala dlhých 2100 rokov a vyžiadala si státisíce ľudských životov.

Názory na dĺžku tejto kolosálnej stavby sa rôznia. Kým niektoré oficiálne zdroje uvádzajú dĺžku približne 8860 kilometrov, iné sa riadia novšími archeologickými poznatkami, podľa ktorých most celkovo meral až neuveriteľných 21 196 kilometrov.

Niet divu, že Veľký čínsky múr sa považuje za jedno z najpôsobivejších architektonických počinov v celej histórii ľudstva.

4. Machu Picchu

Stratené mesto Inkov Machu Picchu bolo postavené okolo rokov 1460 až 1470 hlboko v amazonskom pralese v Andách, konkrétne na horskom hrebeni v Peru vo výške 2 430 metrov nad morom.

Mesto tvorilo 140 budov, vrátane chrámov a palácov s terasami a záhradami. Ľudia o ňom stáročia nevedeli, až pokiaľ ho v roku 1911 neobjavil havajský rodák Hiram Bingham. Ten sa o stratenom meste dozvedel z legiend starých Indiánov.

Doposiaľ nikto presne netuší, prečo Inkovia toto mesto postavili. Historici sa však domnievajú, že to bolo preto, aby boli čo najbližšie k svojmu božstvu – čiže k Slnku.

5. Petra

Pompézne trosky starobylého mesta Petra pochádzajú ešte z 3. storočia pred naším letopočtom a podobne ako Machu Picchu, aj ony boli po dlhé stáročia ukryté pred svetom.

Mesto vytesané do skál, ktoré v Jordánsku vybudoval dávny kmeň Nabatejcov, totiž od jeho zániku v 6. storočí až do 19. storočia takmer nikto nepoznal.

V roku 1812 tu, našťastie, prišiel prvý Európan menom Johann Ludwig Burckhardt, ktorého sem doviedli historky o stratenom meste. A urobil dobre. Aj vďaka nemu totiž dnes môžeme obdivovať krásy skalnej Petry s jej ikonickou stavbou – pokladnickou Al-Chaznech.

Mohlo by vás zaujímať: Skalné mesto Petra: Jeden zo 7 divov sveta, ktorý pred nami po stáročia ukrývali

6. Koloseum v Ríme

Kto by nepoznal najväčšiu architektonickú dominantu Ríma? Koloseum, ktorého názov doslovne znamená “obrovský”, bolo a navždy zostane symbolom starovekého Ríma a rímskej architektúry.

Rozkaz na výstavbu Kolosea vydal v roku 72 cisár Vespasianus, pričom stavbu dokončili v roku 80 za vlády cisára Tita. Pôvodne slúžilo na hry, gladiátorské zápasy a zápasy zvierat, ktoré však v 5. až 6. storočí úplne zakázali.

V 13. storočí Koloseum ešte naďalej využívali ako pevnosť, no už v 15. storočí zažilo svoju smutnú éru, počas ktorej sa z neho stal kameňolom. Kamene z Kolosea boli použité napríklad na výstavbu Baziliky Sv. Petra.

Keďže k rozkrádaniu materiálu sa pridalo aj niekoľko zemetrasení, z pôvodnej stavby sa zachovali približne ⅔. Aj tie však postačujú na to, aby táto doslova kolosálna stavba zastávala čestné miestno na zozname novodobých divov sveta.

7. Tádž Mahal

Posledné miesto na zozname získal nádherný pomník Tádž Mahál, ktorý stojí meste Ágra v indickom štáte Uttarpradéš. Podľa oficiálneho zápisu UNESCO začal vznikať v roku 1631 a dokončili ho v roku 1648.

Tádž Mahál nechal vystavať Šáhdžahán, piaty cisár Mughalskej ríše na indickom subkontinente, ktorá bola kedysi najbohatšou ríšou na svete. Pamätník bol pamiatkou na jeho zosnulú ženu Arjumand Baru, ktorá zomrela v roku 1629 pri pôrode štrnásteho dieťaťa.

Šáhdžahánov smútok za jeho ženou bol vraj taký veľký, že za ňou smútil celé dva roky. Svoj žiaľ napokon ukončil tým, že sa rozhodol postaviť jej pomník hodný jej pamiatky. Teda taký, akému sa len tak niečo nevyrovná.

Dôkazom, že sa mu to skutočne podarilo, je určite aj umiestnenie na zozname novodobých siedmich divov sveta.

Autor: Kristína Biela