Zážitkové prázdniny Kristíny Farkašovej /prvá časť/

Tieto prázdniny som si povedala, som všetkým povedala…po tom, čo tie minulé sme sa namiesto mora kúpali v hypermangáne a namiesto francúzov sme sa kúpali s ovčími kiahňami…skrátka povedala som si, zakričala som… Odneste ma niekam! Niekam! Je to jedno kam. Chvíľu sme zvažovali Cajlu, ale nakoniec som to zadefinovala presnejšie: Nech je tam more, nech nevarím a nech oddychujem. Veľká výzva pre hyperaktívnu matku. Odneste ma tam čo najskôr a ideálne v hladine alfa! Nech o tej ceste ideálne ani neviem, nech zbytočne netrpím! Vypnite ma! 

Áno, sny sa plnia. Výsledkom mojich túžob bol all inclusive pobyt s odchodom z bratislavského letiska o 4:30 ráno. Áno, bola som v hladine alfa, presne tak, ako som chcela. Dievčatá spočiatku plakali, keď som im povedala, že odchádzame na “volenku” v noci, lebo vedeli, že bude tma a teda bolo úplne jasné, že nič neuvidia…asi by som mala zlepšiť svoje vzdelávanie v oblasti informácií o existencii pouličného osvetlenia. Druhé Dievča si poplakalo, aj na letisku. Ale tak keby chceli mne zobrať môj nový kufor s kvietkami na pás, ktorý neviem kam vedie, asi sa tiež zosypem…hlavne o pol štvrtej ráno. 

V lietadle som si opäť trochu nahňahňala svoje materské sebavedomíčko a uspala obe Dievčatá naraz. Teda takmer. Jedna sa vzpierala a nakoniec zaspala na mne…moja mikro túžba po ďalšom bábätku bola v priebehu dvadsiatich minút boja so šestnásťkilovým človekom zažehnaná. Až v gréckom autobuse, po tom, ako moje materské ego v lietadle pookrialo, mi došlo, že deti to celé “strašné cestovanie” skrátka berú úplne inak. Deti to neberú ako upotenú cestu plnú nástrah a problémov a čakania a balíčkov s jedlom, ktoré sa dlho žuje a balením náhradných legín a neviem čoho…Deti to berú ako zážitok. A tým pochopením som sa to razom naučila aj ja! A tak sa začali zážitkové prázdniny. 

 

Mojím najväčším zážitkom z autobusu bolo, že sa mi podarilo na dvanásť minút zaspať. Občas som sa síce prebrala na zvuk nosorožca… v knižke, či na otázku, či je ten a potom aj ten a aj henten kopec Kriváň (nebol čuduj sa svete)… A hlavne sa mi konečnekonečne podarilo dať všetky moje popísané materiály na novú knižku dokopy. Teda akože zatiaľ do jedného súboru, ale v rámci začínajúceho vypnutia sa to bol heroický výkon a niekde začať treba…uvidíme, kde skončím… Čiže v autobuse dovznikala moja druhá knižka. Áno v autobuse. S textom aj spánkom najradšej pracujem v hladine alfa. Dokonalé podmienky! Neviem, ako sa mi to podarilo, ale po príchode do rezortu s palmami, bazénikom a výhladíčkom na moríčko ma začala pekelne bolieť ruka. Ale že pekelne. Netuším z čoho. Vraj buď z klímy alebo z presilenia. Ja osobne si myslím, že to bola súčasť zájazdu. Pozornosť cestovnej kancelárie! Tá sloboda, kedy nemusíte tri dni robiť nič, lebo každý hmat, stisk a dotyk bolí, tá sloboda, kedy nemusíte s deťmi behať každé dve minúty na záchod, dvíhať ich, vyzliekať a obliekať! Lebo veď náplňou každej dovolenky, či výletu je predovšetkým cikanie detí a s tým spojené nekončiace chodenie na záchod. Čím je záchod ďalej, tým viac treba cikať. Ale tá ruka! Tá ruka nemohla byť náhoda. To bola normálne oddychová bolesť. Čítala som knižku, čítala a čítala, až som sa zľakla, že čo ja budem robiť, keď ju dočítam. Aj som ešte deň navyše simulovala, ale potom som si uvedomila, že som naozaj podcenila literárne balenie a nemám čo čítať! No čo, netušila som, že dostanem takto ručne stručne dovolenkový bonus, netušila som, že budem mať toľko času na čítanie…a netušila som ani to, že v Grécku majú Voltaren.

Inak, ako som v tej hladine alfa odišla z domu, ostala som v nej jedenásť dní. Moja mama volala, že na ktorej strane Kréty sa nachádzame, pretože v noci bolo zemetrasenie. Ja som si ani nebola istá, či sme vlastne na Kréte, kde konkrétne, to som si pozrela až na druhý deň na uteráku s mapou na vedľajšom lehátku na pláži a neskôr si to potvrdila na malej igelitke zo suvenírového obchodu. Ale tiež bol pootáčaný kadejako, takže do dnešného dňa neviem, či som náhodou neprežila zemetrasenie. Ale po období vzdoru už prežijem aj tak čokoľvek, takže jedno zemetrasenie by ma nezabilo. Neviem, kde sme, ale vedela som, kde majú kávu a reštauráciu a to mi pre život úplne, ale že úplne stačilo. Inak maximálne vám na dovolenku odporúčam miesto, kde je hodinový posun. Hodinu dopredu samozrejme. Prináša to dve bohovské výhody, situácie, po ktorých dennodenne vo vašom časovom pásme túžite. Ráno vám deti budú konečne spať o hodinu dlhšie (čo ste si priali od Ježiška už niekoľko Vianoc) a večer s nimi môžete aj trošku požúrovať, čímž pádom máte možnosť zahliadnuť aj západ slnka nad morom. Ten časový posun je taký prenádherný odrb, že mu budete veriť. “Deti mi spali na dovolenke o hodinu dlhšie!” Tie závistlivé pohľady kamarátok na pieskovisku po návrate domov vám ešte znásobia príjemné spomienky na dovolenku. To je viac ako magnetka.