Zážitkové prázdniny Kristíny Farkašovej /druhá časť/

V živote matky sú dni…vlastne dni… je to každý deň, kedy matka nenávidí piesok. Piesok je sviňa. Nejde o toxoplazmózu, na tú kašľať…ide o to, že piesok je vždy a všade. Ten nášľap detskej nôžky do pieskoviska a zabárajúca sa topánočka je zlým snom každej matky na ihrisku. Ale sú v živote matky aj momenty, kedy ten piesok skrátka nevadí…tie dni sa volajú all inclusive dovolenka pri mori. Zbaviť sa fóbie z piesku bolo pre mňa veľkou výzvou. Jasné, veď ja som išla na tú dovolenku hlavne preto, aby som sa naučila pracovať so svojimi fóbiami! Všade bol piesok a bolo to supeeeeeer a brutálne a intermegagalaktickééé! Piesoček môj zlatučký! Ňuňuňu! Milujem piesok. 

Dievčatá sa s ním celý deň dokázali hrať. Kašlite na aupairky, zaplňte si obývku pieskom. Postará sa vám o deti na úrovni. Piesok bol všade. Zabárala som doň nohy a mala som pocit, že som ich zaborila do hladkej múky, čo mi pripomínalo istotu domova (áno, áno, ja používam múku…áno, áno, lepok a také tie oné) a príjemne chladil. Piesok bol na dlážke, v taškách, skrátka všade. Aj po návrate domov je piesok na dlážke v taškách, skrátka všade na keď ho jedného dňa všetok pozametám, urobím krásne veľké presýpacie hodiny! Piesok je záložkou v knihe, je súčasťou displeja môjho mobilu. Mám ho v uchu, v nose…Keď sa mi v jeden dovolenkový večer ťažko uspávalo na posteli…na piesku…uvedomila som si prenádhernú vec. Ja budem po návrate domov taká vypeelingovaná, že keď do mňa na letisku trošku šťuchnú, dokĺžem sa domov. Taká budem hladučká. Toto je all inclusive peeling dovolenka, z ktorej si domov odnesiete milióny malilinkých suvenírikov, ktoré budete ešte pol roka nachádzať. Všade. Dá sa tým aj prisoliť v prípade prípravy morských príšer. Trochu to škrípe pod zubami, ale aj na to som si zvykla. Nikdy v živote som neskonzumovala toľko piesku ako na dovolenke. Druhé Dievča poznamenalo po tom, ako si odpilo z opieskovanej fľaše: “Živote nejedla piesku!” …hold, sú vo veku, kedy sa na ne lepí všetko…nie len ten piesok, ktorý mimochodom na spotenom detskom telíčku drží báječne. 
 

Z vlastnej skúsenosti by som vám chcela poradiť, že nikdy nechodievajte k takej kaderníčke, ktorá používa pieskovú farbu. Nemyslím odtieň, myslím konzistenciu. Akože pobyt u kaderníčky, ktorá vám na pobreží Kréty dáva do vlasov mokrý piesok, ktorá vám vtiera vysušenou a rozstrapkanou paličkou z miestneho bambusu pieskové bahienko, je príjemný…ale potom vám už ten piesok ostane navždy…tak ale zase nie som úplne objektívna, lebo ja som na to farbenie chodila dvakrát denne. Aj sme sa veľa topali. (prekl. potápali) Dievčatá väčšinou nechtiac a ja chtiac. Ľudia, zažila som ticho! Absolútne ticho! Som presvedčená o tom, že Zdravotná poisťovňa by mala matkách na podporu ich duševného zdravia preplácať kurzy potápania. Zamávala som plutvami a posunula sa ďaleko od brehu. To, že sa cez šnorchel nedá počuť, je fantastický nápad. To ticho! Ja neviem, či som za posledné tri roky svojho…nášho…života zažila také ticho. Len ja, more, lúče presvitajúce cez hladinu a húfy farebných rybičiek podo mnou. Bolo to také krásne, že som dokonca po rokoch zabudla na to, že som kedysi videla Čeľuste. Ale naraz ma chytila panika a vrátila som sa na breh. Neviem, či to z toho náhleho ticha alebo z toho, že môj zubár má nad kreslom obrazovku s plávajúcimi rybičkami a ja sa zubára strašne bojím…