Tenerife: To sú úžasné západy slnka, čierno-čierne pláže, sopky, hviezdy, cava a banány

Článok je autorským textom prispievateľky

Tenerife ukrýva toľko miest, ktoré stojí za to zažiť a vidieť, že sa len ťažko dajú všetky zhrnúť do jedného titulku či článku. V mojej minireportáži z tohto najväčšieho ostrova Kanárskych ostrovov sa vám však pokúsim predstaviť pár tých najzaujímavejších miest a dojmov, ktoré vo mne tento kúsok zeme zanechal. Dojmov, na základe ktorých som ani na chvíľu neoľutovala, že som sa na Kanárske ostrovy po roku vybrala opäť.

Keď sme sa s priateľom rozhodovali, kam pôjdeme na našu letno-jesennú dovolenku tento rok, po zvažovaní rôznych exotických destinácií napokon padla voľba znovu na Kanárske ostrovy. Minulý rok sme totiž na prelome septembra a októbra strávili týždeň na ostrove Fuerteventura, ktorý sme si doslova zamilovali. Nešli sme však druhýkrát na to isté miesto.

Tento rok sme odleteli v septembri na Tenerife, kde sme strávili nie 7, ale už rovno 12 nocí. Ak totiž chcete skutočne spoznať krásy Kanárskych ostrovov, oplatí sa dopriať si na to viac času.

Stručne o Tenerife

Ako som už spomínala v úvode, Tenerife je najväčším ostrovom zo všetkých Kanárskych ostrovov, ktoré patria Španielsku. Leží neďaleko pobrežia Afriky a zo všetkých strán ho obklopuje Atlantický oceán. Aj preto tu treba rátať s veľkými vlnami a trochu studenšou vodou.

Najväčšou prírodnou pozoruhodnoťou ostrova je, nepochybne, jeho najvyšší bod Pico del Teide. Ide o neaktívny stratovulkán, ktorý je so svojou výškou 3718 metrov nielen najvyšším vrchom Kanárskych ostrovov, ale tiež celého Španielska.

Tenerife vs. Fuerteventura

Môj prvý (a podotýkam, že mylný) dojem z Fuerteventury bol, že ide o vyschnutú mesačnú krajinu. Spočiatku to bolo podobne aj pri Tenerife, lenže s tým rozdielom, že na tejto mesačnej krajine už stihlo vzniknúť veľké množstvo moderných rezortov, ešte väčšie množstvo banánových plantáží a k tomu perfektné cesty.

Jedna vec je istá – Tenerife už dávnejšie masovo zasiahol turizmus (čo Fuerteventuru ešte iba čaká).

V každom prípade, aby sme prvotné dojmy zamenili za skutočné zážitky, opäť sme si prenajali auto a už na druhý či tretí deň sme začali objavovať celý ostrov. A počas našich ciest po Tenerife sme sa niekoľkokrát mohli presvedčiť o tom, že ostrov má oveľa viac tvárí, ako sme pôvodne čakali. A že mesačnú krajinu tu napokon nápadito pripomínajú len krátery v okolí sopky.

Pomocou fotografií a krátkych opisov sa vám teda poskúsim predstaviť ostrov tak, ako sme ho za tých 12 nocí spoznali my.

Červená Montaña Roja a Playa de la Tejita

Neďaleko južného letiska Aeropuerto de Tenerife Sur sa nachádzala rozsiahla pláž s názvom Playa de la Tejita, pre ktorú je typický dočervena sfarbený kopec na jej okraji.

Pláž nemala ani biely piesok, ani zlatistý, ani čierny, ale akýsi šedohnedý. To jej však na kráse neuberalo. A keďže išlo o naozaj dlhú pláž, na ktorú nechodilo priveľa turistov, mali sme tu vždy úplný pokoj.

Nerada zavádzam, a preto nebudem písať, že na tejto pláži bolo všetko dokonalé. Prvýkrát tu naozaj silno fúkal vietor, a to až tak, že nám piesok prudko narážal do nôh. Vyriešili sme to však tak, že sme si kúpili dve ležadlá, ktoré boli ohraničené zábranou proti vetru. A tak sme mohli v pokoji ležať, čítať a vychutnávať si pohľad na šíry oceán.

Už po prvom pobyte na tejto pláži sme však dostali nápad, aby sme pri budúcej návšteve vyšli na spomínaný červený kopec s názvom Montaña Roja a vychutnali si pohľad na okolie zhora. A tak sa aj stalo.

Obuli sme si tenisky a približne po polhodinke trochu náročného výstupu (šli sme totiž po sypkom povrchu, na ktorom sa dosť šmýkalo) sme sa ocitli na vrchole.

A ak sme si dovtedy mysleli, že vietor fúkal silno dole na pláži, chvíle na Montaña Roja nás vyviedli z omylu. Vietor na pláži bol totiž oproti tomuto tu len akýmsi jemným letným vánkom. Pre ilustráciu – človek, ktorý má menej kíl, sa tu mohol pokojne oprieť o vietor a ten ho podržal. Nepreháňam.

Vietor nám však v konečnom dôsledku neprekážal. Výhľady na oceán v kontraste s červeným povrchom kopca boli totiž naozaj nádherné. Opäť nepreháňam. :-)

Inak, keby som si teraz mala predstaviť, ako to vyzerá, keď človek príde na koniec sveta, moja predstava by bola zrejme totožná s nasledujúcou fotografiou z Montaña Roja:

Na kopci sme teda napriek silnému vetru nejakú tú chvíľku pobudli a potom sme sa rozhodli zísť dole jednoduchšou, hoci dlhšou cestou. Aby bol náš malý výlet kompletný, cestou dolu sme sa zastavili pri útesoch, kde sme si sadli na oceánom obmyté skalné útvary, počúvali sme upokojujúci zvuk narážajúcich vĺn a jednoducho sme len tak existovali. A bolo to úžasné.

Práve na takýchto miestach si totiž človek uvedomí, aké dôležité je nájsť si čas a miesto na to, aby mohol aspoň chvíľku len tak existovať.

Psychohygiena v pravom slova zmysle.

Gigantické Los Gigantes

Naše potulky ostrovom nás zaviedli aj k skalnému útvaru Los Gigantes, ktorý naživo nie je o nič menej gigantický, ako to sľubuje svojím názvom, ktorý v preklade znamená “obri”.

Spočiatku sme sa chceli kúpať priamo pri obroch, ale keďže tamojšia pláž svojou arómou nápadito pripomínala tuniakovú konzervu, tento zážitok sme si radi odpustili.

Vôbec nás to nemrzelo, pretože cestou k útesom sa nachádzal prírodný skalný bazén, v ktorom bola priezračne čistá voda. A kúpať sa v niečom takomto je naozaj neporovnateľne lepší zážitok ako tráviť celé dni v bazéne s chlórovou vodou.

V tomto kamennom bazéne plávalo niekoľko menších rýb, čo nebolo nič nezvyčajné. Čo ma však dosť prekvapilo, boli veľké červené kraby, ktoré sa nachádzali po vonkajšom okraji bazéna. Hoci som sa ich trochu bála, musím uznať, že iba umocňovali celý zážitok z kúpania sa na tomto mieste.

Aby bolo jasné, môj strach nebol vôbec opodstatnený. Kraby do vody k ľuďom nevchádzali. :-)

Banánové plantáže a jašterice

Kým sa dostanem k ďalším zaujímavým lokalitám ostrova, nedá mi nespomenúť dve azda najcharakteristickejšie veci celého Tenerife.

Tou prvou sú banánové plantáže, ktoré sa nachádzali takmer po celom ostrove. Takto napríklad vyzeral pohľad z balkóna nášho hotela. Áno, to všetko sú banány.

Banány boli pritom na každom kroku, a to aj na miestach, kde by ste ich zrejme nečakali. Napríklad, nejedna cesta na pláž viedla priamo cez banánové plantáže.

Pre zaujímavosť, banány z Tenerife sú menšie ako tie, na ktoré sme zvyknutí, majú na šupke malé čierne škvrny a chutia naozaj výborne.

Druhou typickou tenerifskou vecou, alebo skôr typickým tenerifským živočíchom boli jašteričky. Na niektorých kamenných cestách k plážam ich bolo dokonca toľko, že vám ich pomedzi nohy za pár minút prebehlo aj zo 20.

Túto konkrétnu som stretla cestou na čierne pláže, ktoré vám predstavím o chvíľku.

Tmavočierne pláže s pieskom, ktorý milo prekvapil

Tenerife je sopečný ostrov, a preto je úplne normálne, že sa tu nachádza viac tmavších až úplne čiernych pláží. Tie najkrajšie sme objavili neďaleko mesta La Orotava. Cesta k nim bola trochu strmá i dlhá (približne 20 minút až polhodinka pešo z parkoviska), ale neviem si predstaviť človeka, ktorý by to ľutoval. Pláže boli veľkolepé.

Prvú čiernu pláž, ktorá má názov Playa los Patos, sme obdivovali len z výšky, keďže sa nám k nej nepodarilo nájsť prístup. Schody, ktoré k nej kedysi viedli, boli totiž zrútené a my sme mali na nohách obuté iba žabky. Nuž, netrúfli sme si, a tak sme sa len s úžasom prizerali.

Bez problémov sa nám však podarilo prísť na druhú pláž s názvom Playa El Ancón, ktorá bola hneď vedľa a ktorá bola taktiež krásna. Osobité čaro jej určite pridalo aj to, že sme sem prišli chvíľku pred západom slnka.

Tmavočierny piesok na pláži nás milo prekvapil. Bol úplne mäkký a jemný, a keď ho pokryla vrstva vody, všetko sa z neho odrážalo ako zo zrkadla. Jediné mínus bolo to, že na mokrých nohách nevyzeral príliš vábne. To vám však spomínam iba na margo, nikto tam predsa takéto veci neriešil. :-)

Tretia čierna pláž, ktorú sme na Tenerife videli, sa volá Playa de el Bollullo. A tá bola vlastne i jedinou zo spomenutých, ktorú sme navštívili cez deň, nie podvečer.

K tejto pláži dodám len toľko, že na rozpálenom čiernom piesku el Bollullo to, veruže, ej, bolulo. Au. 

Ostrov kontrastov

Samozrejme, ostrov neponúkal iba čierne pláže.

Na prvý pohľad najkrajšou miestnou plážou, ktorá bola “tvárou” všetkých propagačných materiálov Tenerife, bola Playa de Las Teresitas s nádherným zlatistým pieskom.

Táto pláž sa nachádza len kúsok od rušného hlavného mesta Santa Cruz de Tenerife, a tak ju pokojne môžeme označiť za mestskú pláž. Tomu, prirodzene, prináležal aj počet ľudí, ktorí sa tu kúpali.

Aby sme si mohli naživo vychutnať pohľad na pláž ako vystrihnutý z pohľadnice, vyviezli sme sa autom aj na vyhliadku, ktorá sa nachádza povyše.

Ako je však možné, že má pláž de Las Teresitas taký zlatistý piesok? Odpoveďou je fakt, že ho sem doviezli priamo zo Sahary. Ide teda o umelo vytvorenú pláž (čím však nechcem ani trochu poprieť to, že je naozaj veľmi pekná).

Čo vám však nepovedia na žiadnych prospektoch, je to, že popri kúpaní na tejto pláži budú len kúsok od vás putovať po hladine mora obrovské ropné tankery.

A hoci tým čistota vody pri pláži nijako neutrpela, je na mieste priznať si, že kúpanie sa s tankermi v pozadí nie je až takou idylkou, akú by si človek na pláži tohto charakteru predstavoval.

Za mňa preto určite na Tenerife vyhrávajú prirodzené miestne pláže. :-)

Kontrasty tmavých a svetlých pláží či pokojného kúpania na zdanlivo idylickej pláži s tankermi v pozadí však stále nie sú jedinými, ktoré sú príznačné pre tento ostrov. Poďme teda ďalej.

Národný park Teide

Z teplých lokalít a vyhriatych pláží ostrova sa raz-dva dokážete vyviezť do Národného parku Teide (Parque Nacional del Teide), kde vás prekvapí chladnejšie počasie, množstvo zelených stromov, častejšie hmly a zrážky, no predovšetkým prostredie, ktoré pre vás bude úplne iným svetom.

Cesty Národného parku Teide, prirodzene, vedú k ústrednému bodu tohto miesta, ktorým je spiaca sopka Pico del Teide. Nebolo to pritom až tak dávno, keď táto sopka dala o sebe vedieť. Naposledy vraj “vybuchla” v roku 1909, čo je z geologického hľadiska akoby včera.

Pre zaujímavosť, Teide je so svojou výškou 3 718 metrov treťou najobjemnejšou sopkou na svete. A ak sa budete chcieť dostať až tesne pod jej vrchol, stačí si vystáť rady a vyviezť sa lanovkou za približne 30 eur.

Nám sa to nepodarilo, pretože v deň, keď sme chceli ísť hore, bola veľká hmla. A zase v iný deň, keď hmla nebola, sme sa v autobuse plnom zahraničných turistov vybrali pozorovať západy slnka a neskôr aj hviezdami posiatu nočnú oblohu Národného parku Teide.

Išli sme totiž na zájazd s názvom Teide by Night, ktorý bol skvelým spestrením našej dovolenky.

Popri tom, ako sme pozorovali západ slnka pri Teide, nám sympatický anglicky hovoriaci sprievodca do pohárov nalial takzvanú cavu – tradičný miestny nápoj, ktorého chuť je takmer identická s bežným sektom.

Cava nás teda zahriala pri duši i na tele, čo sme vlastne aj potrebovali, pretože tu bolo podvečer už naozaj chladno. Ani chladnejšie počasie nás však neodradilo od toho, aby sme sa k Teide vrátili i druhý raz.

Počas nášho druhého výletu do národného parku sme si ešte posedeli v kráteroch…

...naplno sme si vo dvojici vychutnali cesty krajinou, kde vznikal kultový film Planéta opíc…

...a z diaľky sme si pozreli aj tamojšie observatórium, ktoré vlastní jedny z najlepších teleskopov na pozorovanie Slnka v Európe.

O Národnom parku Teide je dokonca známe, že ide o jednu z úplne najlepších lokalít na pozorovanie hviezd na celom svete. Aj preto majú lietadlá prelet nad touto oblasťou zakázaný.

Vďaka tomu si tak pri pozorovaní nočnej oblohy v okolí Teide padajúcu hviezdu s lietadlom určite nepomýlite. :-)

Nezabudnuteľné západy slnka

Miest, ktoré sme navštívili, bolo, samozrejme, ešte oveľa viac. Navštívili sme napríklad skvelú zoologickú záhradu Loro Parque, v ktorej sme strávili jeden celý daždivý deň (o tej možno nabudúce), pozreli sme si niekoľko ďalších pláží, ochutnali sme veľa jedál a zažili veľa pekných momentov.

Jeden článok však nestačí na to, aby som doň vtesnala celé Tenerife, tak ako ani nám nestačilo 12 nocí na to, aby sme spoznali všetky zákutia tohto krásneho ostrova.

Ak však budete niekedy uvažovať nad aktívnou dovolenkou, hoci aj v chladnejších mesiacoch, a máte v sebe aspoň malý kus dobrodružnej povahy, Tenerife vás určite nesklame.

Veď už len výhľad z balkóna nášho hotela nám deň čo deň ponúkal takéto nádherné scenérie.

Na záver azda už len toľko: Ak pláže a surfovanie, určite Fuerteventura, ak viac zážitkov a spoznávanie, určite Tenerife. :-)

Vyskúšajte Španielsko s Idem.sk aj Vy!

Autorka textu a fotografií: Kristína Biela