Animátori: Práca nás veľmi baví, ale nie je to žiadna dovolenka

12 animátorov, 8 otázok, 1 letná dovolenková sezóna, ale nespočetné množstvo zážitkov, skúseností a názorov, ktoré vám navždy zmenia pohľad na prácu animátorov. Ak aj vy patríte k tým, ktorí si myslia, že animátori iba celé leto dovolenkujú, alebo si radi necháte zlepšiť náladu rôznymi vtipnými a milými zážitkami, tento článok sme potom vytvorili aj pre vás.

Aby sme vám prácu animátorov priblížili čo najvierohodnejšie, až 12 animátorom sme položili 8 otázok, na ktoré nám dali úprimné a otvorené odpovede. To najlepšie z nich sme spísali v čo najautentickejšej a neprikrášlenej podobe. Od českých animátoriek a animátorov po česky, od slovenských po slovensky.

Ako teda animátori, ktorých bežne stretáte v hotelových rezortoch na dovolenkách, vnímajú svoju prácu? Toto sú ich najdôležitejšie postrehy.

Niektorí rodičia berú animačný klub ako miesto na odloženie detí

Mnohí animátori majú skúsenosti s rodičmi, ktorí si do animačných klubov doslova odkladajú svoje deti, aby sa ich zbavili a mohli sa venovať vlastným aktivitám.

Svedčí o tom aj príhoda 25-ročnej animátorky Kristýny Sormovej z Liberca, ktorá tento rok pracovala v hoteli Zoraida Garden & Park v španielskej Andalúzii: „Minulý rok přišla paní do klubu, táhla za sebou desetiletou dceru, která se vzpírala a hystericky brečela, že do klubu nepůjde. Maminka na ni křičela, násilím ji dotlačila na židličku a mně oznámila, že odchází a že mám teď za její dceru plnou zodpovědnost a že na 100% bude utíkat, ale že to je můj problém. Nejen že mě zarazilo to, že paní chápe klub jako místo pro zbavení se dětí, ale co mě zarazilo nejvíc, bylo to, že i přesto, že ví, že její dcera chce utéct a mohla by se tím pádem toulat sama po areálu a možná odejít i mimo něj, neměla o své dítě strach. Takovýhle přístup mě opravdu zaráží, naštěstí se ale jedná o výjimky.“

Podobné skúsenosti potvrdzuje aj 20-ročný Tadeáš Matěcha z Turnova: „Mnoho rodičů má pocit, že si koupí celodenní výlet a děti "strčí" nám do klubu. Tak to, bohužel, nefunguje, máme jistá pravidla. Jedno z nich je například to, že po dobu klubu musí být rodič přítomen v areálu hotelu, což v praxi tak vůbec nefunguje.“

Ani napriek tomu však animátori neberú svoju prácu ako otravné stráženie detí. „Pravda je taká, že pokiaľ je dobrá partička detí, tak sa vieme fakt super zabaviť, robíme množstvo aktivít a občas sa zapoja aj rodičia,“ hovorí 18-ročný animátor Ján Kmeť zo Zvolena.

Radi pomôžeme, ale nie sme delegáti

Takmer všetci animátori sa zhodli na tom, že si ich dovolenkári zvyknú zamieňať s delegátmi. To je však omyl, keďže pracovná náplň animátora je od tej “delegátskej” diametrálne odlišná. „Ľudia si myslia, že vieme všetko (čo sa týka hotela, ostrova, leteniek, výletov), aj keď to niekedy naozaj nemáme odkiaľ vedieť. Myslia si, že máme na starosti úplne všetko – od delegátky až po upratovačky,“ hovorí 24-ročná Laura Michaličková zo Senice.

Pridáva sa aj 24-ročná Nikola Slašťanová z Hliníka nad Hronom: „Nevieme všetko ohľadom hotela, ostrova, výletov, ubytovania, stravovania a podobne. Nie sme informačné tabule a nemáme čas prejsť celý ostrov.“

Otázky, s ktorými sa niektorí klienti obracajú na animátorov, ale i delegátov, sú pritom prinajmenšom neočakávané. „Dotazy, které jsou pokládány na naši hlavu, nám občas vykouzlí velmi nechápavý výraz na tváři. Například, když jsme byli na výletě v Alhambře, jeden klient se průvodkyně zeptal, co to tam zpívá za ptáky. Ta se jen podívala a omluvila se, že, bohužel, není ornitolog a že v tomto odvětví není nijak interesovaná. Třeba včera se mne klienti ptali, zdali naproti v suvenýrech mohou koupit karty. Otázka padla zjevně proto, aby si ušetřili 8 metrů chůze tam a 8 metrů chůze zpět,“ spomína Tadeáš Matěcha.

Nie je jednoduché každý deň vstať s úsmevom na tvári

Nepopierateľným faktom zostáva, že mnohí ľudia, ktorí nemajú skúsenosť s prácou animátora, si túto profesiu prikrášľujú a považujú ju za dovolenku. Realita je však úplne iná. „Nie je ľahké vstať každé ráno s úsmevom na tvári a zabávať ľudí počas celého dňa bez náznaku únavy alebo straty energie,“ vysvetľuje 18-ročná Karolína Erdziaková z Popradu.

Podobné pocity zdieľa aj 18-ročná Martina Tomanová z Bratislavy: „Veľa ľudí nám povedalo, že naša práca je ako platená dovolenka. A teda po odpracovaní prvej sezóny môžem povedať, že je to všetko, len nie dovolenka. Za celé dva mesiace som ležala na pláži možno 4-krát. Cez jeden deň voľna, ktorý tu máme, je pláž to posledné, na čo myslím, lebo v tieto dni väčšinou spím do 15:00 a potom sa idem prejsť do mesta. Áno, kúpeme sa s deťmi v bazénoch a v mori, ale ak mám na starosti 10 malých detí, tak na relax na pláži môžem zabudnúť.“

Svoj názor pridal aj Tadeáš: „Nejedná se o dovolenou u moře, nýbrž o dřinu, která stojí opravdu mnoho energie. Už jen celodenní úsměv na tváři je pro mnoho lidí naprosto nepředstavitelným sportem. 24-hodinová vstřícnost, milé chování, bytí stále na pozoru, neustálý kontakt s lidmi, odpovídání stále dokola na ty samé otázky, řešení nepříjemných situací. I přes nemoc musí animátor fungovat, pokud zde není možnost chvilkové náhrady. Večer pak animátor odpadne, neboť celý den na slunci, celý den v provozu – stále s úsměvem na tváři – to vás zkrátka vyčerpá. Přičemž jeden den volna za týden je prakticky nic.“

Na niektoré vtipné zážitky a hlášky nikdy nezabudneme

Práca animátorov však so sebou prináša aj veľké množstvo zábavných a milých situácií. „Mali sme tu jedného kamaráta, animátora z Francúzska, ktorý si zapisoval slovenské vety do telefónu, aby si ich zapamätal. Naučili sme ho vetu: ‚Ako sa máš?‘ No keď si písal do telefónu poznámku, napísal to ako Accusamash,“ rozpráva o zážitku z hotela Marina Beach na Sardínii Martina Tomanová.

Prirodzene, najvtipnejšie zážitky a hlášky vznikajú pri práci s deťmi. Svoje o tom vie aj Laura Michaličková: „Najviac ma pobavili a zároveň zarazili hlášky detičiek, ako napríklad ‚Pohnite si, vy smradlavé zadky‘ alebo hláška ‚Lauri, a ty kolkátku máš nohu?‘, keď sme sa lúčili s detičkami (smiech).“

Detská otvorenosť a úprimnosť pobavila aj Kristýnu Sormovú: „Loni přišel ke kolegyni chlapeček, který nás neustále oslovoval pančelka a říká jí: ‚Pančelko, vy máte psa?‘ a ona říká: ‚Ne, nemám, proč? ‘ a on: ‚No, protože smrdíte jako pes!‘ Nakonec se dostal k vysvětlení, že je kolegyně mokrá z bazénu, a to je cítit stejně, jako když zmokne pes (smiech).“

Úsmevnú spomienku pridáva Tadeáš: „Například v jednom turnusu jsme měli chlapečka, který tvrdil, že toto moře ve Španělsku je uměle vytvořené, neboť tam nejsou k vidění žádní živočichové. Dále tvrdil, že toto horko ve Španělsku je zapříčiněno tím, že hoří Afrika a žár jde až sem.“

Zábavné sú, samozrejme, aj samotné aktivity, ktoré animátori vymýšľajú spolu s deťmi. „Z najvtipnejších zážitkov je môj osobný favorit ten, keď chalani museli mokrí behať po celom rezorte, búchať ping pongovými raketami nad hlavou a kričať ‚Slovakia‘ a následne sa oblečení hodiť do bazéna,“ opisuje svoj pracovný zážitok 18-ročný Adam Ujhelyi z Kováčovej pri Zvolene.

20-ročná animátorka Radka Piňková z Trebišova zase rada spomína na príhodu z plážového volejbalu: „Hrali sme Slováci proti Talianom a zo začiatku sme prehrávali. Potom nás však prišla podporiť naša hostka z Česka. Volala sa Vera a mala 61 rokov. Pustila sa do Talianov, celý volejbal začala komentovať v češtine, určovala pravidlá a bola to neskutočná zábava. Samozrejme, my sme to potom vyhrali, pretože nám dodala motiváciu a Taliani boli z toho úplne rozhodení.“

Práca nám umožňuje spoznávať nové miesta, ľudí aj jazyky

Nech sa opýtate akéhokoľvek animátora na to, čo má na svojej práci najradšej, s veľkou pravdepodobnosťou vám odpovie, že je to najmä možnosť spoznávať nové kultúry a miesta, na ktoré sa človek bežne nedostane, ako aj nadväzovanie nových priateľstiev s ľuďmi z celého sveta. Práca v animačnom klube jednoducho spája príjemné s užitočným – v duchu hesla „work and travel“.

Okrem iného však dokáže výrazne dopomôcť aj k učeniu sa nových cudzích jazykov. Presne s tým má skúsenosť Martina Tomanová: „Po príchode na Sardínu sme zistili nepríjemné prekvapenie, a to také, že pre Talianov je svetový jazyk taliančina a po anglicky nám nerozumeli ani slovo. Tak sme prvý týždeň po destinácii zháňali tlmočníkov, ktorí by nám pomohli dorozumieť sa s Talianmi, pretože som sa po taliansky nevedela ani pozdraviť. Nakoniec sme narazili na pár animátorov Talianov, ktorí ovládali základy angličtiny. Ale, poviem vám, mali sme čo robiť. Ešte v ten večer sme si teda na izbe otvorili učebnice taliančiny a začali sme študovať. Má to však aj pozitívnu stránku. Aspoň som sa naučila nový jazyk a po taliansky sa už viem v pohode dorozumieť.“

Pre takéto chvíle sa tešíme aj na ďalšiu sezónu

Akokoľvek je práca animátorov zábavná i náročná, v každom prípade je prínosom pre mnohé dovolenkujúce rodiny. Vďaka rodičov a pekné slová na rozlúčku od malých detí sú pre animátorov najväčším zadosťučinením, motiváciou a znakom toho, že ich snaha má zmysel. „Nejkrásnější bylo, když od nas děti nechtěli odjet a rodiče nám řekli, ze se kvůli nám do destinace, kde bude klub, příští rok určitě vrátí znova a budou nejradši, když tam budeme my,“ hodnotí pozitíva svojej práce animátorka Natalie Odleváková z Albrechtíc.

Animátori pritom niekedy zažívajú naozaj dojímavé chvíle. Jednou z nich bola napríklad tá, ktorá sa prihodila Kristýne Sormovej: „Byla to chvíle, kdy jsem byla vypomáhat na transferu na letišti, odškrtávala jsem lidi vycházející z letištní haly a najednou se vedle mě ozvalo ‚ahoj‘. Stála tam pětiletá holčička Sárinka, kterou jsem si loni moc oblíbila. S touhle rodinou jsme na sebe, bohužel, kontakt neměli, takže jsem vůbec netušila, že se vrací. Moje radost byla tak obrovská, že jsem Sárinku začala objímat, až jsem málem zapomněla odškrtávat nové hosty.“

Za všetko hovorí veta 20-ročnej animátorky Alžbety Svoradovej z Domanižskej Lehoty pri Považskej Bystrici: „Najkrajšie na našej práci je, keď od nás deti nechcú odísť a chcú si nás zobrať domov alebo adoptovať. :-)“.

Odkaz pre nádejných animátorov

Ak ste pri čítaní tohto článku dostali chuť okúsiť prácu animátora aj vy, 18-ročná animátorka Lucia Rajňáková z Považskej Bystrice má pre vás krátky odkaz:

„Z vlastných skúseností by som nasledujúcim možným animátorom chcela len povedať, že by si mali naozaj poriadne premyslieť, či takúto prácu chcú robiť dva mesiace, ktoré, upozorňujem, sú počas letných prázdnin. Pokiaľ sa totižto rozhodnete pre takúto prácu a pritom stále študujete, mali by ste si byť vedomí, že len čo sa vaša práca v zahraničí skončí, vaša najbližšia zastávka je škola a povinnosti. A pokiaľ ste typ človeka, ktorý by si chcel počas leta pred školou trochu odpočinúť a nabrať novú silu, musím vás uviesť do reality, že práca animátora je práca ako každá iná. Tak si to poriadne premyslite a pripravte sa na to. Ale keď sa tam už dostanete, bude to aj tak tá najlepšia skúsenosť do života. :-)“

Ďakujeme za skvelé leto

Za spoluprácu pri vytvorení článku a úžasnú letnú dovolenkovú sezónu 2017 v klube ďakujeme Natálii Odlevákovej, Karolíne Erdziakovej, Jánovi Kmeťovi, Nikole Slašťanovej, Martine Tomanovej, Radke Piňkovej, Laure Michaličkovej, Adamovi Ujhelyimu, Kristýne Sormovej, Tadeášovi Matěchovi, Alžbete Svoradovej a Lucii Rajňákovej.

Samozrejme, ďakujeme aj všetkým ostatným animátorom a tešíme na ďalšiu sezónu. :-)

Autor: Kristína Biela