Veľkonočný ostrov: Spoznajte fascinujúce tajomstvá jedného z najkrajších miest sveta

Apríl je neodmysliteľne spätý s veľkonočnými sviatkami, a preto v rámci tohto mesiaca zavítame aj na Veľkonočný ostrov. Spájajú sa ním zaujímavé historické fakty i rôzne záhady, ktoré sa podarilo rozlúštiť iba nedávno. Vydajte sa spolu s nami odhaliť fascinujúce tajomstvá jedného z najkrajších miest sveta.

Sochy moai v oblasti Tongariki sú najznámejšou pamiatkou na Veľkonočnom ostrove.

Veľkonočný ostrov sa nachádza uprostred nekonečného Pacifiku. Absolútne osamotený, maličký, no napriek tomu nabitý zaujímavosťami. Oficiálne patrí pod Čile, vzdialené 3300 kilometrov, čiže ak sa sem chcete dostať, musíte ísť do Južnej Ameriky, ktorá je sama osebe dosť exotická.

Isla de Pascua však ponúka oveľa viac. Nájdete tu obrovský kus histórie a k tomu záhady, nad ktorými si ľudstvo láme hlavu už celé stáročia.

Nikto totiž presne nevie, kto Veľkonočný ostrov osídlil ako prvý a kedy tu vznikli legendárne sochy s obrovskými hlavami. Odhaduje sa však, že toto miesto bolo osídlené niekedy medzi rokmi 300 – 1200, čo je naozaj veľké rozpätie, a teda aj veľký otáznik, ktorý je výzvou pre laikov i odborníkov.

Domorodci v tradičnom odeve tancujú na pláži Anakena.

Staré legendy však hovoria, že prví osadníci sem prišli z Polynézie a pristáli na pláži Anakena. Dve kanoe, na ktorých prišli, poňali vraj okolo tristo až štyristo ľudí, pričom na ich čele bol vodca Hotu Mutua. Neuveriteľné, nepredstaviteľné, no predsa to tak mohlo byť. Táto krásna pláž s palmami a bielym pieskom by preto mala byť rozhodne vašou prvou zastávkou na potulkách ostrovom.

Legendami opradenú pláž Anakena turisti zbožňujú.

Domorodci na ostrove žili najmä v jaskyniach, ktorých je na ostrove neúrekom, no stavali si aj obydlia z palmových listov, ktoré pripomínali obrátený čln.

Predpokladá sa, že na ostrove bolo zo desať klanov, žijúcich v šestnástich osadách, ktorým vládol takzvaný Arik. Bol tu teda akýsi triedny systém, ktorý tvoril nielen vládca, ale aj kňazi, bojovníci, poľnohospodári či sluhovia.

Letecký pohľad na pláž Anakena, ktorá hýri nádhernými farbami.

Záhadné sochy

Ostrov preslávili najmä atypické monolitické sochy, vďaka čomu sa dostal na zoznam svetového dedičstva UNESCO. Sochy sú vytesané zo skaly, majú obrovské hlavy a sú otočené chrbtom k moru. Zoskupené sú asi na tristo kamenných plošinách (ahu) a predpokladá sa, že vznikali približne medzi rokmi 1250 až 1500, čiže ešte predtým, než sem dorazili prví európski moreplavci.

Dodnes sú však zahalené rúškom tajomstva: Prečo vlastne vznikli?

Pohľad na hviezdnatú Mliečnu dráhu a tradičnú sochu moai, ktorá má na hlave lávovú ozdobu pukaa.

Väčšina odborníkov ich spája s rôznymi rituálmi. Pôvodní obyvatelia totiž verili, že na ich bytie, dušu a celkovú spokojnosť majú veľký vplyv ich predkovia zo záhrobia, s ktorými žili v akejsi symbióze. Na komunikáciu s nimi teda využívali obrovské sochy (moai), ktoré symbolizovali ich predkov ako božstvo, a verili, že práve skrz tieto sochy im dokážu odovzdať potrebnú duchovnú silu.

Sochy stavali otočené chrbtom k moru, ktoré predstavovalo duchovný svet, a pozerali sa na živých ľudí na ostrove, ktorých takýmto spôsobom strážili.

Sledovanie západu slnka cez nádhernú jaskyňu Ana Kakenga na Veľkonočnom ostrove, ktorý miestni volajú Rapa Nui.

Americkí vedci z Binghamtonu však nedávno prišli s inou teóriou. Podľa nich vyrástli sochy na miestach, kde sa nachádzala pitná voda. „Vždy, keď sme zaznamenali veľké množstvá sladkej vody, boli v okolí obrovské sochy. Bolo to až absurdne predvídateľné,“ tvrdí spoluautor štúdie profesor Carl Lipo z Binghamton University v štáte New York.

Pešia turistika po starovekej sopke na Veľkonočnom ostrove v južnom Pacifiku.

Pitnej vody je však dodnes na tomto sopečnom ostrove uprostred Tichého oceánu veľmi málo. Jeho faunu a flóru značne ovplyvnili práve spomínané sochy. Miestne kmene sa totiž doslova pretekali v tom, kto vytesá väčšiu sochu, čo sa podpísalo aj na prírodných zdrojoch.

Ak k tomu pridáme kolonizátorov, ktorí si krvavo zotročovali domorodcov a zaberali ich územia najmä na dobytkárčenie, z pôvodných prírodných krás tu zostalo len minimum. Napriek tomu je však tento ostrov ešte stále nádherný a cestovateľom má čo ponúknuť.

Za ostrovnými krásami

Nech už to bolo akokoľvek, kamenné sochy by ste rozhodne mali vidieť na vlastné oči. Určite zamierte k Ahu Vinapu, kde uvidíte neskutočné skalné steny, ktoré pripomínajú Machu Picchu. Aj to je jeden z dôvodov, prečo niektorí ľudia tvrdia, že prví obyvatelia sem prišli z Peru a nie z Polynézie.

Socha moai a kamenná stena v lokalite Ahu Vinapu.

Obľúbené sú však aj plošiny Akahanga Pukura, Ahu Nau Nau či Ahu Akivi so siedmimi sochami moai z 15. storočia.

Malo číslo sedem pre ostrovanov zvláštny význam? Pohľad na Ahu Akivi a sedem sôch moai.

Určite však navštívte aj Ahu Te Pito Kura, ktorému dominuje najväčšie moai vztýčené na celom ostrove. Meria 9,8 metra a váži neuveriteľných 82 ton. Oveľa väčším lákadlom je však mysteriózny kameň v kruhu, ktoré prirovnávajú ku „Stonehange na Veľkonočnom ostrove“.

Zvláštne kamene v kruhu na Ahu Te Pito Kura.

Za zmienku stoja aj chrámy Ahu Akahanga a Tongariki, čo je najväčšia plošina ostrova s pätnástimi sochami. V roku 1960 ju však zasiahla ničivá prílivová vlna po zemetrasení, a tak bola značne zdecimovaná. Našťastie, v roku 1992 bola kompletne zrekonštruovaná a dnes ju môžete obdivovať opäť.

Niektoré sochy zhodilo zemetrasenie, iné kolonizátori. Tie v Ahu Akahanga na svojich záchrancov ešte čakajú.

Tajomná šifra

Veľkonočné ostrovy však nie sú len sochy. Nájdete tu aj množstvo ďalších krás. Obľúbená je napríklad lávová jaskyňa Ana Te Pahu, ktorá slúžila pre ostrovanov ako úkryt.

Jaskyňa Ana Te Pahu bola osídlená pred stáročiami.

Vašou povinnou jazdou by malo byť aj Puna Pau na juhozápade ostrova pri obci Hanga Roa. Tento lom uprostred krátera bol zdrojom červených lávových trosiek, z ktorých sa vyrábali takzvané pukaa – ozdoby, ktoré dávali na hlavy sôch moai.

Slávna moai Tukuturi je celá červená.

Niektoré sochy však boli z lávového kameňa vyrobené celé, napríklad slávna Tukuturi, ktorá je celá červená a o ktorej význame sa dodnes špekuluje.

Nájdete ju v kráteri Rano Raraku, ktorý by ste rozhodne mali navštíviť. Je tu dovedna až 394 sôch moai, a to v rôznych stupňoch dokončenia. Výhľady odtiaľto sú nezabudnuteľné a celú scenériu budete mať doslova ako na dlani.

Pohľad z výšky na kráter Rano Raraku.

Sochy v kráteri Rano Raraku.

Určite však zamierte aj ku kráteru Rano Kao s úžasným jazerom. Nachádza sa pri dedinke Orongo, ktorá bola kedysi obradným strediskom kultu takzvaného Vtáčieho muža – boha Tangata manu.

Kráter Rano Kao jednoducho musíte vidieť.

Pohľad na Pacifik od kráteru Ranu Kao.

V dedine Orongo nájdete jedinečné domy z mäkkého kameňa, ktoré boli odborne zreštaurované. Vidieť môžete aj bralá so stovkami petroglyfov, čo sú vlastne obrazce na povrchu kameňa. Je to akýsi unikát, lebo napriek mnohým rokom zostali neporušené.

V dedinke Orongo sa vrátite späť v čase.

A ešte jedna zaujímavosť, ktorou je Rongorongo. Ide o tajomné písmo pôvodných obyvateľov Veľkonočného ostrova, ktoré sa zachovalo na 26 drevených tabuľkách, aj keď ani jedna z nich sa nenachádza priamo na Isla de Pascua. Dodnes však zostávajú veľkou záhadou.

Petroglyf pri dedinke Orongo.

Po smrti posledného domorodého kráľa, ktorého aj s rodinou odvliekli do otroctva, a zdecimovaní pôvodného miestneho obyvateľstva už totiž neexistuje nikto na svete, kto by tomuto písmu rozumel a kto by tajomné piktogramy dokázal rozlúštiť.

Tabuľky s tajomným písmom Rongorongo čakajú na svoje rozlúštenie. Autor: Carlos Reusser Monsalvez

Veľkonočný ostrov tak zrejme navždy bude mať vpečatený prívlastok najzáhadnejší ostrov sveta.