Riaditeľ CA Idem.sk o poznávacích zájazdoch: Na Island s nami išli aj klienti, ktorí mali 90 rokov

Poznávacie zájazdy odporúča skôr aktívnejším ľuďom, ktorí chcú veľa vidieť a počuť. A hoci o sebe tvrdí, že nie je „poznávačkový typ“, úspešne absolvoval zájazd do Thajska a tiež do Číny, z ktorej si s úsmevom spomína na príhodu o tom, ako v Pekingu naháňal kávu. Aj toto odznelo v našom štvrtom spoločnom rozhovore s riaditeľom CA Idem.sk Marcelom Siekelom, v ktorom sa dozviete tiež to, ktoré krajiny chodia Slováci spoznávať úplne najradšej.

Riaditeľ CA Idem.sk Marcel Siekel

V čom podľa vás cestovné kancelárie dokážu konkurovať poznávacími zájazdmi dobe, keď si človek môže úplne jednoducho kúpiť cez internet lacné ubytovanie a letenku? Aká je ich pridaná hodnota?
Pridaná hodnota je tá, že majú fundovaného sprievodcu, ktorý ich sprevádza. Je to človek, ktorý v danej destinácii pozná každú uličku a každú tavernu, čiže im vie poradiť aj praktické veci okrem tých klasických, ako je história. Ale vnímame trend, že sa predávajú najmä poznávacie zájazdy, ktoré si ľudia ťažšie dokážu poskladať sami. Predovšetkým Ázia alebo iné exotické destinácie. Klasické zájazdy do Paríža či do Ríma už v podstate ani veľmi nefungujú, pretože si ich ľudia zabezpečia sami. Ale 5-, 6- alebo 10-dňové okruhy, kde si ľudia musia vybaviť ubytovanie na viacerých miestach a tiež viac typov dopravy, tie dokážeme zabezpečiť lacnejšie.

Podľa akých kritérií vyberáte sprievodcov?
Máme svoju databázu. Sú to ľudia, ktorí boli pokojne aj 500- či 600-krát v Paríži alebo niekde na Islande a celý život venujú poznávacím zájazdom. Títo sprievodcovia ďalej majú svojich kolegov alebo synov, ktorých zaučili, takže spolupracujeme aj s nimi. Veľmi ťažko sa hľadajú fundovaní sprievodcovia z ľudí, ktorí vyštudovali delegátsky kurz. Poznávacie zájazdy sú totiž oveľa zložitejšie a komplikovanejšie ako klasická dovolenka. Najprv to musí človek obehať a prežiť, až potom môže sprevádzať. Nedá sa to urobiť tak, že pošlete na Veľký okruh Čínou niekoho, kto tam v živote nebol a kto si len načíta informácie z bedekrov a histórie. Ľudia potom budú nespokojní, lebo sa nedozvedia nič iné ako to, čo si vedia prečítať aj sami.

Najkrajšími miestami Islandu cestovateľov sprevádza známy a skúsený český sprievodca Jan Burian. Zdroj: idemsk

Aké veľké skupiny ľudí chodievajú na poznávacie zájazdy?
To záleží od obsadenosti. Ale úplne maximálny počet, ktorý mávame u nás, je 20 ľudí. Aj to je skôr výnimka. Na zložitejšie a ťažšie okruhy, pri ktorých je už aj vyššia suma, mávame maximálne 12 ľudí.

Sú to ľudia len z vašej cestovky alebo sa môže stať, že sa v skupine ocitne aj človek z inej cestovnej kancelárie?
Väčšinou s inými cestovkami nespolupracujeme, pretože máme odlišné programy a nedohodli by sme sa. Takže máme len svojich. Výhoda je však to, že spájame českých a slovenských klientov. Vďaka tomu je oveľa väčšia šanca, že sa zájazdy budú realizovať.

Čo všetko je zahrnuté v cene poznávacieho zájazdu?
Určite nie all inclusive. (smiech) To takmer neexistuje. Väčšinou sú zabezpečené raňajky alebo polpenzia, aby ľudia nemali starosť so stravou. Obed sa potom prispôsobuje podľa programu. Samozrejme, v cene je letenka, transfery do Viedne, ak sa letí z Viedne, služby sprievodcu, ubytovanie. Niekedy sú v cene aj vstupy, no veľakrát sa to robí tak, že ide o položku navyše, lebo nie všetci chcú ísť hromadne, prípadne si chcú pozrieť niečo iné. Samozrejme, pokiaľ ide napríklad o Alhambru v Granade, kde sa nedostanete, pokiaľ si nezarezervujete vstup dva mesiace dopredu, tak tam automaticky rezervujeme vstupy pre celú skupinu.

Do Alhambry v Granade sa nedostanete, pokiaľ si nezarezervujete vstup dva mesiace dopredu.

O ubytovaní sa na podstránkach poznávacích zájazdov človek dozvie máličko. Na čo sa treba pripraviť?
Málokrát ide o päťhviezdové hotely, to prakticky vôbec. Tým, že je to iný spôsob dovolenky ako klasická letná dovolenka, kde ľudia vyhľadávajú luxusné all inclusive rezorty, väčšinou ide o troj-, štvorhviezdové mestské hotely. Dvojhviezdové v ponuke nemáme. Veľakrát je to navyše mimo centra, aby sa zájazd zbytočne nepredražoval. Ľudia sú však vždy v dosahu metra alebo autobusu.

Komu by ste určite neodporučili ísť na poznávací zájazd?
Mali sme klientov, ktorí mali 90 rokov a boli s nami na Islande. Takže nemôžem povedať, že starší ľudia nie. Ale sú zájazdy, ktoré sú fyzicky náročné, trebárs Island, pretože ten býva aj s trekingom. Nemyslím si však, že zájazdy sú len pre mladých alebo len pre starých ľudí. Sú pre všetkých. Vždy je to o tom, čo konkrétne hľadajú. Niekto má rád iba chodenie po pamiatkach, predovšetkým stredná a staršia generácia, niekto zase uprednostňuje dobrodružnejšie výpravy, ktoré zahŕňajú treking, výstupy a turistiku. To je potom skôr pre mladšie a stredné skupiny.

Myslíte, že by na taký zájazd mohli ísť aj rodiny s malými deťmi?
Pre rodiny s deťmi máme napríklad zájazdy do Disneylandu, ktoré sú teraz celkom populárne. Ale väčšinou chodia na zájazdy rodičia s väčšími deťmi od 10 až 12 rokov. Deti do 10 rokov chodievajú veľmi málo, lebo by z toho veľa nemali. Teda okrem Disneylandu. :)

Povedali ste, že zájazdy do Paríža a do Ríma sa vám veľmi neoplatia, pretože si ich ľudia riešia skôr na vlastnú päsť. Prečo ich teda máte stále v ponuke?
Máme ich pre tú strednú generáciu, ktorá stále chce služby sprievodcu. Ale stáva sa, že vypíšeme 10 termínov a reálne obsadíme asi polovicu. Čiže nedokážeme reálne obsadiť všetky termíny, pretože veľa ľuďom nevyhovujú alebo idú vyslovene po cene a bookujú si pobyty sami. Na druhej strane, my väčšinou ponúkame termíny v žiadaných termínoch, ako sú májové sviatky alebo Silvester. A práve vtedy si veľakrát ľudia nedokážu sami vyriešiť zájazd lacnejšie, pretože ide o celosvetovo žiadané termíny. Ale zájazdy v rámci Európy sa už nerobia masovo ako kedysi. To sa už nedá.

Čo sa teda stane v prípade, ak si človek kúpi poznávací zájazd, ale ten sa nenaplní?
To je pre nás asi najhoršia chvíľa, keď musíme ľuďom oznamovať takúto informáciu. Klientovi, samozrejme, ponúkame náhradnú alternatívu alebo iný zájazd vo vybranom termíne, prípadne posun. Poskytneme mu ešte aj nejakú mimoriadnu zľavu. Ale veľakrát sa stane, že človek nesúhlasí, a tak mu vrátime peniaze. Ak by to bolo len na nás, tak by každý zájazd odchádzal. Boli by sme radi.

Aké zájazdy, ktoré máte aktuálne v ponuke, by ste ľuďom odporučili?
Myslím si, že úplne najlepšie sú teraz zájazdy do Ázie – Malý a Veľký okruh Čínou. Tie sa nám aj najlepšie predávajú. Potom sú super tiež zájazdy do Karibiku, takisto Veľký okruh Kubou alebo Dominikánska v kombinácii s Kubou. Z tých bližších zájazdov sa u nás každoročne najlepšie predáva kombinácia miest Moskva a Petrohrad. To jednoducho ľudia milujú. Navštívil som ich aj ja a sú naozaj úžasné. A ani víza nie sú komplikované, pretože všetko vybavujeme my.

Aké poznávacie zájazdy ste si vyskúšali vy?
Ja nie som úplne poznávačkový typ na cestovanie v skupinách, preto cestujem skôr individuálne. Ale bol som napríklad na poznávacom zájazde v Thajsku a tiež v Číne. Keď sme boli na Veľkom čínskom múre, bol to jeden z mojich najväčších poznávačkových zážitkov.

V skupinových zájazdoch musí byť naozaj náročné zariadiť, aby program vyhovoval všetkým rovnako.
Presne preto hovorím, že tam nemôže ísť slabý sprievodca. Musia ísť ľudia, ktorí jednak poznajú dané miesta, sú perfektne naučení históriu a navyše vedia aj organizovať skupinu ľudí. Tam je to totiž zložitejšie v tom, že cestovatelia, ktorí chodia na poznávacie zájazdy, sú náročnejší ako klasickí dovolenkári. Chcú veľmi veľa vidieť a veľmi veľa počuť.

Majú cestujúci aj nejaký priestor na oddych, napríklad keď sa vyberú na poznávací zájazd do exotiky?
Ale áno. Zrovna v tej exotike majú. A napríklad pri pobytovo-poznávacom zájazde v Thajsku to máme tak, že je týždeň určený na poznávanie a týždeň na pobyt pri mori, čo je super. Predáva sa to však ťažšie, pretože na poznávačky vyslovene chodia ľudia, ktorí nechcú ležať pri mori. To by si mohli kúpiť klasickú pobytovú dovolenku.

V rámci poznávacieho zájazdu do Thajska môžu cestovatelia niekoľko dní len tak leňošiť na ostrovoch Phi Phi.

Aký je pomer ľudí, ktorí chodia s vami na bežné dovolenky a na poznávacie zájazdy?
No tak ten rozdiel je obrovský. (smiech) Ak by som mal zhodnotiť, tak je to takých 90 k 10. Alebo možno aj 93 k 7.

Ako to vidíte o pár rokov? Budete mať ešte v ponuke poznávacie zájazdy alebo ich úplne zrušíte?
Poznávacie zájazdy u nás zostanú ako doplnok. 

Čiže môže sa stať, že ľudí bude sprevádzať český sprievodca?
Áno, väčšinou sú sprievodcovia z Česka. Ale to sú ľudia, ktorí pomaly v Čechách píšu cestovateľské knihy. To už sú iné kapacity a je o nich veľký záujem.

Prezradíte ich mená?
Tak napríklad z Čiech je to Jan Burian. U nás na Slovensku je jeden z najlepších pán Juraj Pavlovič. To je úplne topka. Veľa ľudí si dokonca cielene vyberá zájazdy, na ktoré ide pán Pavlovič.

Poznávacie zájazdy sú určite aj o spoznávaní ľudí. Stáva sa, že sa niekto vyberie na takýto zájazd aj individuálne?
Áno, veľakrát. Je to práveže taká zvláštnosť, že oveľa viac single ľudí chodí na poznávacie zájazdy ako na pobytové. Sú to ľudia, ktorí sú väčšinou starší, buď nemajú partnera alebo sa partnerovi nechce ísť a oni veľmi chcú dané krajiny vidieť, takže idú sami. Izby potom doobsadzujeme inými turistami a keď ich aj neobsadíme, nič navyše neúčtujeme, aby sa pobyt realizoval. To je celkom fajn služba. Ale je to také zvláštne, že sa človek už prihlási na pobyt s tým, že vie, že bude na izbe s niekým cudzím. Ale takýmto ľuďom to vôbec nevadí a neriešia to. Je to predsa len iné ako letná dovolenka a aj tak sa stále spí na inom mieste.

Rezonuje vám aj s odstupom času v mysli nejaký zážitok z vašich poznávacích zájazdov?
Najviac si stále spomínam na to, ako som v Pekingu naháňal kávu. Tým, že mám veľmi rád kávu, tak som bol v Pekingu v Číne dosť nešťastný, pretože tam všade mali iba čaj. A v žiadnej reštaurácii, jednoducho nikde som nevedel zohnať kávu. Potom sme však boli v jednom parku, kde som uvidel stánok s nápisom coffee, a tak som sa veľmi potešil, že si konečne dám kávu. Dal som v prepočte 10 eur za kávu, čo by som bežne určite nedal. A keď som ju zaplatil, zistil som, že pán mi vlastne len zalial z kanvice nejakú instantnú kávu. Ale aj tak som bol šťastný, že som mal aspoň niečo, čo chutilo ako káva. Takže doteraz sa všetci smejú na mojej príhode, keď som v Pekingu zháňal kávu. :)

Spracovala: Kristína Biela