Riaditeľ CA Idem.sk: Slováci by najradšej preniesli luxusné turecké hotely na grécke ostrovy

Vyštudoval Ekonomickú univerzitu v Bratislave, kde sa špecializoval na cestovný ruch, a už popri tom pôsobil ako delegát cestovnej kancelárie. Dnes Marcel Siekel zastáva funkciu riaditeľa slovenskej CA Idem.sk a za najlepšiu vec na svete považuje práve more. Nahliadnite s nami do života človeka stojaceho na čele cestovnej kancelárie, ktorý okrem iného prezradil aj to, akí sú slovenskí dovolenkári.

Riaditeľ Marcel Siekel

Mnohí ľudia majú dojem, že byť riaditeľom cestovnej agentúry znamená neustále cestovať. Ako je vo vašom prípade?

Nie je to celkom pravda, pretože riaditelia musia aj pracovať. Samozrejme, precestoval som veľa, či už služobne, alebo súkromne. Európu mám precestovanú takmer celú, ako aj veľkú časť zvyšku sveta. Ale čím je človek starší, tým menej sa mu chce cestovať, a hlavne na ďaleké vzdialenosti.

Ktoré krajiny sú podľa vás úplne najlepšie?

Z Európy je pre mňa topka určite Korzika a Sardínia, pretože som tam dlhé roky robil delegáta, ešte keď som bol študent. Z tých vzdialenejších krajín je to asi Thajsko. Tam ma najviac oslovil ostrov Koh Samui vrátane slameného letiska, ktoré tam majú.

Slamené letisko na ostrove Koh Samui v Thajsku.

A čo sa vám teda najviac páči na Korzike?

Vždy som mal blízko k Francúzsku a zároveň to bola moja prvá pracovná skúsenosť. Práve na Korzike som totiž po revolúcii robil delegáta. Spomínam si, ako prišli dovolenkári na Karose, keďže vtedy sa ešte na dovolenky nelietalo. Ľudia potom bývali v stanoch, pekne sa im varilo, musel sa im robiť program a každý večer sa, samozrejme, varila v hrnci veľká sangria. S tými Karosami sa potom chodievalo aj na výlety, takže vtedy som vlastne úplne spoznal ostrov, jeho históriu a prírodné krásy.

Ostrov Korzika je plný prírodných krás

Korzika je zaujímavá najmä tým, že je to asi jediný ostrov, ktorý nemá diaľnice. Respektíve je taký, že je tam na prvom mieste príroda a ekológia a až potom všetko ostatné. Čiže aj slnečníky a ležadlá sú tu na pláži skôr výnimkou. S niečím takým sa dnes človek v dovolenkových destináciách veľmi nestretne.

Na väčšine pláží Korziky ešte stále nenájdete slnečníky a ležadlá. Dôležitá je ekológia.

Ako ste sa dostali k práci delegáta?

Práca delegáta ma najviac zaujala ešte počas rodinných dovoleniek. Tých síce nebolo veľa, lebo za komunizmu sa ešte nedalo veľmi chodiť. Ale s rodičmi sme úspešne absolvovali dve rodinné dovolenky, kde bol aj delegát, a jeho práca ma zaujala tak, že som na neho pozeral s otvorenou pusou. Neskôr som to začal robiť aj ja.

Ľudia si pomerne často myslia, že delegáti počas svojej práce v podstate len dovolenkujú. Ako je to v skutočnosti?

Ja by som im doprial tú dovolenku (smiech). Zoberte si, že taký delegát má skutočne niekedy na starosti 10 až 15 hotelov vo vzdialenosti 100 kilometrov a keď mešká v jednom hoteli 5 minút, už mu ľudia volajú na mobil, kde je. A je to aj obrovská zodpovednosť.

Napríklad za odlety, pretože keď sa delegát pomýli, ľudia neodletia, ale je to aj zodpovednosť za zranenia dovolenkárov, ktoré musí riešiť s lekárom. Okrem toho musí byť k dispozícii prakticky nonstop a v prípade potreby tiež tlmočiť. Takže si nemyslím si, že je to dovolenka. Určite nie.

Ako by ste opísali slovenských dovolenkárov?

Samozrejme, my máme radi našich dovolenkárov. Ale je to z roka na rok ťažšie a ťažšie. Ľudia dnes už toho viac videli a čím viac spoznávajú, tým viac čakajú a vyžadujú. Momentálne máme trošku problém so situáciou vo svete, ktorá spôsobila to, že sa ľudia presunuli z Turecka, Egypta a Tuniska do Európy. A, prirodzene, dovolenkári nie sú spokojní s tým štandardom, ktorý majú v Európe. Je totiž veľký rozdiel v dovolenke v Turecku za 500 euro a dovolenke v Grécku za 500 euro.

Ľudia by jednoducho najradšej preniesli luxusné turecké hotely na grécke ostrovy a mali rovnakú cenu. Ale to nejde. Najviac sa sťažujú napríklad na all inclusive, ktoré je neporovnateľné s Tureckom. Totižto v Turecku a Egypte vás čašník príde obslúžiť ešte aj na pláž, zatiaľ čo v Grécku je to také polo all inclusive. Ľudia teda chcú ísť kvôli bezpečnosti do Európy, ale potom nie sú veľmi spokojní. Všetci preto čakáme, kedy sa vráti Turecko na trh.

Je strach ľudí cestovať do spomínaných krajín opodstatnený?

V niektorých prípadoch áno. Ja sám by som teraz do Turecka na dovolenku nešiel, i keď si nemyslím, že je nebezpečné. Je to však taký normálny pud sebazáchovy a pokiaľ majú ľudia inú alternatívu, je úplne normálne, že hľadajú niečo bezpečné. Hoci dnes sa už môže stať kdekoľvek čokoľvek.

A ako je to v súčasnosti s dovolenkami v Egypte?

Egypt sa trošku vracia, ale stále pretrváva obava, že sa tam môže niečo stať. Poviem to ale tak, že destinácie ako Turecko, Tunisko či Egypt ľudia kupujú najmä preto, že sú lacné a kupujú ich až vtedy, keď sú lacné. Nekupujú ich preto, že chcú ísť na dovolenku vyslovene do týchto krajín. To býva málokedy.

Naopak, do Grécka alebo na Krétu idú ľudia preto, pretože tam chcú ísť.

Akým spôsobom chcete konkurovať tomu, že ľudia stále viac cestujú „na vlastnú päsť“ namiesto toho, aby platili cestovnej kancelárii?

Sú produkty, ktoré si ľudia nikdy nedokážu sami vyskladať lacnejšie, ako to vieme my. My totiž platíme hotelom rok dopredu za garančné izby. Znamená to teda, že si v hoteli kúpime 20 izieb na štyri mesiace napríklad za 200-tisíc eur a z toho im musíme zaplatiť 100-tisíc eur na rok dopredu, vďaka čomu máme potom lepšiu cenu. Čiže dané hotely sú plné a nie sú ani odkázané ísť na Booking.com.

Samozrejme, niektorí ľudia zvyknú porovnávať, že boli napríklad s Ryanairom na Sardínii za 300 eur a my máme Sardíniu v ponuke za 600 eur. Ale nepovedia, že boli v hoteli, ktorý bol 500 metrov od mora, že si museli variť a že slnečníky mali za príplatok. U nás však zaplatí človek 600 eur a má hotel na pláži, má tam animácie aj all inclusive, čiže reálne už nemusí minúť ani cent.

Je však pravdou, že nedokážeme a ani nechceme konkurovať Ryanairu alebo hotelom 500 metrov od mora.

Prečo nechcete?

Slováci nebudú chcieť hotel 500 metrov od mora. A taký cestovateľ, ktorý chce Sardíniu za 300 eur, tomu je to jedno a pokojne prejde aj tých 500 metrov. Alebo si požičia auto. Ale to je iný typ dovolenky. My však máme predovšetkým rodiny s deťmi, ktoré si kúpia dovolenku raz za rok, chcú si ľahnúť na pláž a nechcú sa o nič starať, pretože toho majú strašne veľa a chcú si oddýchnuť.

Vyjadrili ste sa, že Slováci by najradšej presunuli turecký luxus do Grécka. O aké ďalšie destinácie okrem Grécka majú najväčší záujem?

Z tých európskych predovšetkým Taliansko, najmä Sardínia, a Španielsko, predovšetkým Mallorca, Menorca a Andalúzia.

Čo sa však týka rozmanitosti destinácií, na Slovensku je to trochu ťažšie. Napríklad, dva roky sme lietali aj na Fuerteventuru či do Portugalska, ktoré je podľa mňa úplná topka v Európe. Ale naši dovolenkári nám to ofrflali, že je tam studené more, dlhý let a vybavené. Čiže my by sme chceli robiť veľa nových vecí, ale musíme sa držať toho, čo chcú naši klienti, nie toho, čo sa páči nám.

Čo Slováci a exotika?

To celkom rastie. A je to zaujímavé, pretože ľudia sa boja ísť do Egypta alebo do Tuniska, ale kamkoľvek do exotiky sa cestovať neboja. A čo je úplne zvláštne je, že mnohí sa obávajú ísť do Turecka, ale na severný Cyprus nie. Severný Cyprus je však v podstate Turecko.

Mne sa však páčia úplne iné veci, ktoré ľudia veľmi nechcú. Mám napríklad vo výhľade Santorini, aj keď ma od toho všetci vo firme odhovárajú. Ľuďom sa totiž na Facebooku páčia fotky, ale nie je vôbec isté, či ho budú naozaj kupovať. Nie je tam totiž all inclusive, len polpenzia, a sú tam pláže s čiernym pieskom.

Santorini sa ľuďom páči z fotografií. Otázne je, či na ňom budú chcieť stráviť dovolenky aj napriek plážam s čiernym pieskom.

Podľa čoho si vyberáte dovolenku vy?

Keďže máme tri deti, zistil som, že kombinácia dva plus tri je úplne najhoršia. Veľmi málo hotelov totiž ubytuje dvoch dospelých a tri deti. To je takmer nemožné. Ale tak asi ako každá rodina teraz hľadáme hotely, ktoré sú na pláži, s all inclusive a rodinnou izbou, s animáciami alebo prípadne tobogánmi.

Predtým to však bolo také, že čím menej, tým lepšie. Čiže sme chodili na dovolenky bez stravy a do apartmánov. Najviac sa mi napríklad páčilo ísť do Grécka na týždeň, mať apartmán a zobrať si skúter alebo auto.

Ktorá krajina je podľa vás najpohostinnejšia? Je to Grécko, ktoré spomínate?

Z hľadiska vzťahov sú najlepší určite Gréci, ale to aj preto, lebo ich najlepšie poznám. Najhoršie je to v Taliansku. A je to zvláštne, pretože všetci Taliani si hovoria, že sú takí blížni, ale paradoxne s nimi máme najchladnejší vzťah. Čo sú však úplne najväčší profesionáli, tak určite Turci. Pri nich je vidno, že to vedia robiť a že sú na úrovni. Sú to najlepší obchodníci a hotelieri, fakt.

Teraz možno trochu klišé otázka – aký je váš najväčší cestovateľský zážitok. Čo vám najviac rezonuje v pamäti?

Teraz mi tak spontánne napadla Čína – Peking. A to bol teda obrovský zážitok. Boli sme tam približne 13 rokov dozadu a vtedy som vlastne zistil, ako je nám dobre na Slovensku. Jednak je tam naozaj veľmi veľa ľudí, ale napríklad tam nezoženiete dobrú kávu, iba takú klasickú, zalievanú. A ja som veľký milovník kávy (smiech).

Čo ma však najviac prekvapilo, bolo to, že napriek tomu, že človek vedel aj videl, že všade naokolo stáli ľudia s páskami a všetko sledovali, tak ľudia tam v parkoch kedykoľvek mali pustenú hudbu, cvičili, tancovali a spievali si. A vtedy sa človek zamyslel, akí sú šťastní, a to aj napriek tomu, v akej chudobe a v akom systéme žijú.

Ľudia v Číne bežne tancujú, spievajú a cvičia v parkoch.

Naopak, v Moskve som mal skôr nepríjemný cestovateľský zážitok, po ktorom som si povedal, že sa tam už v živote nevrátim. Boli sme tam na výstave cestovného ruchu. Samozrejme, pamiatky boli super, ale ľudia tam boli takí namosúrení, nepríjemní a veľmi veľa z nich na ulici pilo alkohol. Navyše nás dva dni sprevádzala jedna pani, ktorá nás stále upozorňovala, strkala do nás a hovorila nám, čo všetko nemôžeme. Úplne najhoršia však bola situácia, ktorá sa nám stala, keď sme odchádzali.

Totiž keď sme odlietali, bola tam taká nepríjemná colníčka, ktorá mi vyhádzala všetky katalógy a predmety, ktoré som si odniesol z výstavy, do koša. Doteraz neviem, prečo to urobila, ale z výstavy som napokon odišiel s prázdnym kufrom. Takže vtedy som si povedal, že do Moskvy už viac nepôjdem. Je tam taká zvláštna atmosféra.

Máte ešte miesto, na ktorom ste neboli a túžite tam ísť?

No tých je ešte veľa, len problém je, že manželka nechce dlho letieť, lebo sa trošku bojí lietadla. Takže uvidíme, ako to vymyslím (smiech). Ale napríklad, nikdy som nebol v Amerike ani v Austrálii. To sú také dve krajiny, do ktorých by som ešte chcel ísť. Takže snáď ju ešte nejako prehovorím. :)

Rozhovor spracovala: Kristína Biela