Manželia na svadobnej ceste v Transylvánii: Turistov si tu vážia. Vedia, že im Rumunsko má čo ponúknuť

Banskobystričania Veronika a Martin Přikrylovci v lete nasadli do auta a vydali sa na sedemdňový výlet naprieč rumunskou Transylvániou, ktorú si vybrali ako destináciu na svoju svadobnú cestu. A že nešlo o úplne obvyklé rozhodnutie, tomu nasvedčovali nechápavé pohľady zo strany ich okolia. Zážitky a fotografie, ktoré si z Rumunska priniesli, však všetkých presvedčili o tom, že ide o krajinu hodnú návštevy každého cestovateľa. Viac nám v rozhovore prezradila Veronika.

Manželia Veronika a Martin Přikrylovci.

Rumunsko si ako destináciu na svadobnú cestu vyberie skutočne málokto. Čo vás viedlo k tomuto rozhodnutiu?
Do Rumunska sme sa už chystali asi dva alebo tri roky pred svadbou, ale nikdy na to nebol ideálny čas. Pravdupovediac, táto krajina lákala skôr mňa, pretože som chcela vidieť Drakulov hrad. Takže svadba bola dobrým dôvodom vybrať sa tam.

V čom spočívala vaša príprava na túto dovolenku?
V prvom rade sme si na internete našli miesta, ktoré chceme navštíviť, a podľa toho sme si stanovili približnú trasu a vytipovali mestá, v ktorých sme chceli prenocovať. To sme museli časovo prispôsobiť dovolenke v práci. Potom sme si zarezervovali ubytovanie cez internet. Do úvahy sme brali aj dostupnosť čerpačiek s LPG, keďže máme auto na plyn. Podľa toho sme si vyrátali približné náklady na výlet.

Pred cestou obzvlášť odporúčam premyslieť si, kde si chcete zameniť peniaze. My sme si ich cestou do Rumunska zamenili priamo na hranici, aj keď sme neskôr zistili, že v meste bol lepší kurz. No cestou späť sme šli naspäť po diaľnici a na hraničnom prechode už zmenáreň nebola. Domov sme si teda priniesli rumunské lei, ktoré sa na Slovensku bežne zameniť nedajú.

Ako dlho vám trvala cesta z Banskej Bystrice na miesto vašej prvej zastávky v Rumunsku? O aké miesto išlo?
Cestovali sme asi osem a pol hodiny aj s prestávkami. Našou prvou zastávkou bolo mesto Kluž.

Skôr ako sa dostaneme ku konkrétnym lokalitám, ktoré ste navštívili, aké boli reakcie vášho okolia na fakt, že sa chystáte na svadobnú cestu práve do Rumunska?
Reakcie boli rôzne, najmä čo sa týka rodiny. Mám pocit, že vo veľa ľuďoch ešte stále panuje predstava, že Rumunsko je zaostalá špinavá krajina, plná zlodejov a organizovaných gangov, ktoré na nás budú čakať na každom rohu. Ale našlo sa aj pár pozitívnych reakcií.

A aká je realita?
Realita je iná. Nikto nás neprepadol ani neokradol. Natrafili sme síce na pár žobrákov, ale to natrafíme aj u nás. Mestá boli čisté, veľa budov rekonštruovali a cesty na hlavných ťahoch boli tiež buď opravené, alebo ich opravovali. Ale musím priznať, že na niektorých miestach som mala pocit, že Rumuni sú predsa len viac neporiadni ako my.

Vašou prvou zastávkou bolo mesto Kluž. Čo sa tu dá vidieť?
Popravde, mesto Kluž sme si vybrali len ako miesto na prespatie, takže sme v ňom až tak veľa času nestrávili. Prešli sme si však centrum, ktoré je lemované historickými budovami a dominuje mu krásna katedrála. Inak je to mesto, kde sa narodil maďarský panovník Matej Korvín, ktorému je na námestí venovaná aj socha.

Socha Mateja Korvína v meste Kluž. Zdroj: Veronika Přikrylová

Kam ste mali namierené potom?
Do bývalej soľnej bane Salina Turda, ktorá od 90. rokov slúži ako turistická atrakcia.

Čo je pre turistov zaujímavé na bývalej soľnej bani?
Baňa sa nachádza približne 40 kilometrov od mesta Kluž a umožňuje ľuďom nahliadnuť do histórie soľného baníctva v tejto oblasti. A tamojší vzduch pozitívne vplýva na naše pľúca. Pre mňa bol však obrovský zážitok ocitnúť sa v hĺbke viac ako 100 metrov v obrovskom otvorenom priestore, obklopená soľou zdobenými stenami. Naozaj to bolo úžasné. Ale ak by to niekomu nestačilo, dá sa tam napríklad zahrať minigolf, bowling, pingpong, previezť sa na ruskom kole alebo si začlnkovať.

Bývalá soľná baňa Salina Turda. Zdroj: Veronika Přikrylová

Bývalá soľná baňa Salina Turda. Zdroj: Veronika Přikrylová

Bývalá soľná baňa Salina Turda. Zdroj: Veronika Přikrylová

Tvojím prvotným cieľom bol Drakulov hrad. Nasledoval hneď po soľnej bani, alebo ste predtým navštívili iné miesta?
Hneď po soľnej bani sme išli do Drakulovho rodného mesta Sighisoara.

Aké bolo?
Skvelé. Krásne historické mestečko, plné uličiek s farebnými domami, ktoré boli plné suvenírov s Drakulom.

Žltý dom na obrázku je Drakulov rodný dom v meste Sighisoara. Zdroj: Veronika Přikrylová

Ako vlastne miestni ľudia vnímajú Drakulu?
Z toho, čo som videla, ako zárobkovú činnosť. :) Ale určite sú si vedomí toho, že ide o vymyslený príbeh a skutočného Drakulu vnímajú inak.

Takže cestou na známy Drakulov hrad Bran ste stihli navštíviť dve pekné mestá a soľnú baňu. Potom už nadišiel čas na hlavný cieľ?
Potom sme sa presunuli do mesta Brašov, kde sme strávili tri noci, a to aj kvôli tomu, že odtiaľ sme už mali naozaj blízko k vytúženému cieľu.

Z Brašova sme si jeden deň vyhradili na návštevu hradov – prvým bol však hrad Rasnov. Ten by som opísala ako taký tradičný hrad, podobný tým, ktoré nájdeme u nás. Pekne zrekonštruovaná zrúcanina s niekoľkými expozíciami a krásnymi výhľadmi na okolie. No a potom už nadišiel na rad známy Drakulov hrad.

Hrad Rasnov. Zdroj: Veronika Přikrylová

Skôr ako sa dostaneme k hradu, o Brašove je známe, že nad ním stojí nápis podobný tomu z Hollywoodu. Bolo toto mesto naozaj také veľkolepé, ako avizuje daný pútač?
Nepovedala by som veľkolepé, ale opäť čarovné. A to musím povedať o každom meste, ktoré sme v Rumunsku navštívili.

Čím bolo čarovné práve toto mesto?
Krásne historické námestie a aj samotné budovy. A celkovo na mňa dobre vplývala tunajšia atmosféra. Námestie bolo plné ľudí a pôsobilo pokojne.

Mesto Brašov. Zdroj: Veronika Přikrylová

Catherine's Gate v meste Brašov. Zdroj: Veronika Přikrylová

Ktoré miesta v Brašove by si odporučila vidieť cestovateľom, ktorí sa sem vydajú?
Určite by sa mal každý prejsť okolo mestských hradieb. Sú odtiaľ pekné pohľady na mesto. Nás doviedli priamo do centra, kde sú tie najznámejšie pamiatky, ako napríklad Catherine's Gate alebo Čierny kostol.

Pohľad na Čierny kostol v Brašove. Zdroj: Veronika Přikrylová

Ale tí, ktorí si chcú vychutnať najlepší pohľad na mesto, sa môžu vyviezť lanovkou priamo k "hollywoodskemu" nápisu.

Výhľad na Brašov od “hollywoodskeho” nápisu nad mestom. Zdroj: Veronika Přikrylová

Aby sme však toľko nenaťahovali čitateľov, prejdime k vytúženému “Drakulovmu hradu” Bran. Podľa dostupných informácií Drakula na tomto hrade nikdy nežil. Hovorí sa o tom aj priamo na mieste?
Áno, samotná webstránka hradu o tomto fakte informuje. No priamo pod hradom to tak vzhľadom na množstvo predávaných suvenírov nepôsobilo. :)

Pod hradom Bran. Zdroj: Veronika Přikrylová

Splnil Bran očakávania?
Splnil aj nie. Na jednej strane bol hrad úžasný, či už zvonku alebo zvnútra. A vedela by som tam stráviť kopec času, aby som si prehliadku vychutnala. No na druhej strane tam bolo obrovské množstvo ľudí. Len 45 minút sme čakali na lístky, potom sme opäť čakali, kým sme sa dostali dnu, a keď sme už boli dnu, tak sme boli tlačení davom, aby sme postupovali ďalej. Nemali sme teda poriadne čas si hrad a jeho expozície pozrieť.

Hrad Bran s množstvom turistov na balkónoch. Zdroj: Veronika Přikrylová

Masový turizmus teda poznačil už aj Transylvániu.
Mám pocit, že sa to tam začína. Aj v soľnej bani by sme skončili v dave ľudí, keby tam nejdeme hneď ráno po otvorení.

Množstvom turistov zrejme hrad sklamal, čím však očakávania splnil?
Tým, aký bol krásny. Veľmi sa mi páčilo, že to nebol tradičný hrad s obrovským nádvorím a múrmi, ktoré ho obklopujú, ale bol taký "kompaktný". Mal veľa chodbičiek a balkónikov s výhľadom na hradný dvor. Prehliadku nám síce trošku spestril dážď, ale tým to malo väčšie čaro.

Pohľad z balkónu na hrade Bran. Zdroj: Veronika Přikrylová

Ktoré ďalšie zaujímavé lokality ste navštívili po hrade Bran?
Ešte sme mali pred sebou náš druhý náš cieľ, a to horský prechod alebo aj jednu z najkrajších ciest Európy – Transfagarasan.

Jedna z najkrajších ciest Európy Transfagarasan. Zdroj: Veronika Přikrylová

Príroda okolo Transfagarasanu. Zdroj: Veronika Přikrylová

Bola táto cesta naozaj taká uchvátná, ako sa o nej hovorí?
Bola. :) Ale kým sme sa dostali na jej vrchol, ešte nás čakali dve zaujímavé miesta. Prvým mal byť skutočný Drakulov hrad – Poenari, na ktorý sme sa, žiaľ, kvôli vysokému výskytu medveďov nedostali. Druhým bola vodná priehrada Vidraru, pri ktorej sa oplatí na chvíľu zastať a obzrieť si ju z vyhliadky.

Vodná priehrada Vidraru. Zdroj: Veronika Přikrylová

Fotografie rumunskej prírody niekedy pripomínajú dokonalé švajčiarske scenérie. Aký si mala dojem z prostredia tejto krajiny, keď si sa ocitla priamo v nej?
Rumunsko je krásne a vďaka svojej veľkosti rozmanité. Aj my sme si počas cesty užili rôzne typy krajiny, ale najväčší dojem na mňa spravili hory, cez ktoré vedie Transfagarasan. Tie boli nádherné a raz by som sa do Rumunska ešte chcela vrátiť, ale na výlet do prírody.

Veronika a Martin pri jazere Bâlea na vrchole Transfagarasanu. Zdroj: Veronika Přikrylová

Bol Transfagarasan vašou poslednou zastávkou?
Ešte sa nám podarilo navštíviť hrad Corvinilor – Korvínov hrad,  ktorý sa mi dokonca páčil viac ako Bran. Nachádza sa pri mestečku Hunedoara a zavítali sme k nemu už v posledný deň nášho výletu cestou domov. Úplne ma očaril svojou veľkosťou a obrovskými priestormi. Navyše, osobne mi pripomínal hrad z Harryho Pottera, takže asi preto sa mi tak páčil. :)

Hrad Corvinilor (Korvínov hrad). Zdroj: Veronika Přikrylová

Aký bol interiér tohto hradu?
Priestory hradu boli vnútri obrovské, najmä rytierska sála. A tým, že tam bolo menej ľudí, sme si mohli všetko v kľude pozrieť a vychutnať si hrad.

Rytierska sála hradu Corvinilor. Zdroj: Veronika Přikrylová

Nádvorie hradu Corvinilor. Zdroj: Veronika Přikrylová

Spomenuli sme mestá, pamiatky, Drakulu aj prírodu. Aký si mala dojem z domácich?
Z domácich som bola príjemne prekvapená. Kdekoľvek sme prišli, natrafili sme na veľmi milých a ochotných ľudí. Mala som pocit, že si vážia turistov a sú si vedomí, že ich krajina má čo ponúknuť a chcú, aby k nim ľudia chodili aj ďalej.

Zaujímavosťou boli aj predavači popri ceste, ktorí sú tu veľmi populárni. V každej oblasti ponúkali iný sortiment. Mohli sme si kúpiť tradičný jarmočný tovar – pletené koše, plyšové ovce, hračky či mimoriadne obľúbené sošky do záhrady všetkých druhov a veľkostí. Ale ako sme prichádzali do hôr, dali sa kúpiť aj hríby. A čím sme šli vyššie, tým viac bolo v ponuke údených syrov, klobás, domácich sirupov či medu. Ale pri státí na semafore nás oslovili napríklad aj ľudia predávajúci ovocie či vázy a poháre.

Ako to bolo s dorozumievaním sa?
Viac-menej sme sa všade vedeli dorozumieť po anglicky. Akurát na trhoch to s angličtinou bolo horšie.

Rumunčina je nám predsa len vzdialená. Ako ti tento románsky jazyk znel?
Podobne ako taliančina. Nerozumela som ani slovo. (smiech)

Podarilo sa vám počas vášho výletu naprieč Transylvániou ochutnať niečo z tradičných miestnych jedál?
V poslednom meste, kde sme nocovali, čo bolo ďalšie historické mestečko Sibiu, sme sa šli naobedovať do tradičnej rumunskej reštaurácie, kde sme si dopriali tradičný obed pre dvoch. Jedlo pozostávalo z bravčového mäsa na rôzne spôsoby – pečené mäso a bôčik, klobásky a mleté mäso. Bolo to výborné, ale mali sme dosť.

Tradičný rumunský obed pre dvoch. Zdroj: Veronika Přikrylová

Čo sa týka stravy a ubytovania, na aké ceny by sa mal cestovateľ v Rumunsku pripraviť?
Za ubytovanie s raňajkami sme platili priemerne 25 € za noc na osobu. A čo sa týka jedla, povedala by som, že ceny sú trošku nižšie ako u nás, ale nie výrazne. Ale keďže to bola naša svadobná cesta, tak sme sa na ceny až tak nepozerali. :)

S manželom ste prešli Transylvániu. Láka vás aj zvyšok Rumunska, napríklad hlavné mesto Bukurešť?
Bukurešť nás neláka, ale do Rumunska by sme sa ešte radi vrátili. Buď k moru, alebo do hôr.

Koho napokon očarila Transylvánia viac – teba alebo manžela? Aké boli vaše dojmy po návrate domov?
Obom sa nám páčilo rovnako a dokonca sa aj zhodneme na tom, čo sa nám páčilo najviac – Transfagarasan a Salina Turda. A dojmy boli super. Videli sme kopec zaujímavých vecí, úžasné mestá a hrady. Hlavne sme však boli radi, že sme sa tam konečne dostali. A potešil ma tiež fakt, že sme všetkým odporcom Rumunska dokázali, že je to krajina, ktorá si zaslúži návštevu.

Spracovala: Kristína Biela