V 17. storočí sa ženy kúpali v plavkách so závažím. V USA na ich odev dohliadala plavková polícia

Úplne prvé bikiny navrhol strojný inžinier, v minulosti sa ženy kúpali v plavkách so závažím. Vybrali sme pre vás najzaujímavejšie informácie, ktoré sa spájajú s históriou dámskych plaviek.

Začneme v starovekom Grécku a Ríme, kde sa ženy kúpali buď nahé, alebo mali na sebe iba jednoduché topy v štýle bandeau. Rovnako minimalisticky si zakrývali aj dolnú časť tela. Svedčia o tom najmä dobové maľby. Určite vás neprekvapí fakt, že ženy a muži sa kúpali oddelene.

Mozaiky sú súčasťou historickej vily, ktorá sídli na Sicílii. Zdroj: Wikimedia.org

Časom sa však verejné kúpanie vytratilo. Záznamy o plavkách sa spájajú až so 17. storočím, keď sa ľudia domnievali, že kúpeľ v minerálnych prameňoch má priaznivé účinky na ich zdravie.

Britská cestovateľka Celia Fiennes popisuje, ako vyzerali plavky v tomto období.

Kúpací odev zakrýval celé ženské telo okrem hlavy. Bol to kus oblečenia, ktorý sa nesnažil pôsobiť atraktívne ani pohodlne. Materiál, z ktorého sa „plavky“ šili, bolo nepoddajné plátno žltej farby.

Zdroj: viliflik.wordpress.com

Veľké rukávy a celkovo to, že odev pozostával z voľnej halenky a dlhých nohavíc, spôsobovali, že látka nasala veľa vody, a tak nebolo vôbec možné rozoznať ženské krivky.

Nanešťastie pre ženy mali plavky ešte aj závažia na lemoch. Takto sa malo zabezpečiť, aby sa odev ponoril a aj pod hladinou všetko zakryl.

Podľa módnej aktivistky Amelie Bloomer, ktorá presadzovala štýl dlhých voľných nohavíc v kombinácii s tunikou, vzniklo pre takýto typ plaviek pomenovanie bloomers (v slovenčine ako bombarďáky).

Takýto štýl odievania sa zachoval až do 18. storočia. Dokonca na to, aby sa ešte viac predchádzalo pohľadom na ženské telo, vznikli takzvané kúpacie stroje, ktoré vyzerali ako malé drevené domčeky na kolieskach. Slúžili na to, aby ženu v dobových plavkách prepravili až priamo do vody.

Historický kúpací stroj. Zdroj: messynessychic.com

Postupne sa však konzervatívnosť zmierňovala a podľa toho sa menil aj štýl plaviek. Skracovala sa dĺžka rukávov aj nohavíc – tak vzniklo kúpacie oblečenie, ktoré bolo typické pre obdobie viktoriánskej éry.

Halenka bola síce takmer bez rukávov, ale stále siahala ženám až po kolená. Pod ňou mali dámy trojštvrťové nohavice.

Zdroj: allthatsinteresting.com, photo-sleuth.blogspot.com

Začiatok 20. storočia predstavuje dôležitý míľnik, čo sa plaviek a kúpania týka. V Británii sa upustilo od rozdeľovania pláží na mužské a ženské. V tomto období taktiež prestala takzvaná plavková polícia v Spojených štátoch zatýkať ženy za to, že pri kúpaní odhalili viac svoje telo alebo nosili priliehavejšie kúsky.

Plavková polícia. Zdroj: allthatsinteresting.com

Pre potreby plávania ako športu sa tiež muselo prihliadať na praktickosť oblečenia. V tom čase začali športovkyne nosiť jednodielne odevy, ktoré by sa dali zjednodušene nazvať ako spojenie elastického tielka a šortiek.

Plavkyne na letnej olympiáde v roku 1912. Zdroj: wikiwand.com

Prevratným sa stal aj rok 1915, keď spoločnosť Jantzen, ktorá pôsobí na trhu dodnes, predstavila svoje modely. Ikonickými sa stali aj vďaka logu, na ktorom je potápajúce sa dievča v červených plavkách.

Tridsiate roky minulého storočia sa vyznačujú tým, že dolná časť plaviek sa začína skracovať. Dĺžka šortiek siaha iba po stehná, čo niektorým ženám vyhovovalo, no iným dámam takýto strih vôbec nelichotil.

Zdroj: Wikimedia.org

Začiatkom 40. rokov sa objavujú prvé modely, ktoré sú predchodcami klasických bikín. Vtedy však dvojdielne plavky vznikali tak, že sa jednodielny kus kvázi prestrihol na polovicu.

Zo ženského tela sa totiž mohol odhaliť nanajvýš úzky pás medzi spodným a vrchným dielom. Ešte aj v tom čase bolo neprípustné ukazovanie brucha.

No práve táto dekáda priniesla už aj známe bikiny, ktoré navrhol Louis Réard. Je zaujímavé, že tento Francúz, skôr než sa začal venovať móde, pracoval ako strojný inžinier.

Prvé bikiny v podobe, ako ich poznáme dnes. Zdroj: allure.com

K zostaveniu bikín ho inšpiroval moment, keď videl na pláži ženu, ako si pre lepšie opálenie vyhŕňa plavky.

V tom čase sa však Réard nestretol s porozumením a na odprezentovanie svojich návrhov nevedel zohnať žiadne modelky. Preto na festival v Cannes, kde bikiny prvý raz predstavil, zavolal striptérku, ktorá bola ochotná si ich obliecť.

Pomenovanie bikiny vzniklo celkom bizarne – nejaký čas predtým, ako Louis Réard uviedol svoje plavky, sa na ostrove Bikini v Tichom oceáne vykonávali atómové testy. Návrhár predpokladal, že jeho bikiny spôsobia rovnaký výbuch ako toto testovanie.

A tak sa aj stalo. Európanky si rýchlo bikiny osvojili. V Amerike tieto plavky najprv odmietali, no neskôr sa aj tam stali súčasťou módy.

To, že sa bikiny stali hitom, neznamenalo zánik celých plaviek. Práve naopak. V roku 1965 sa stali obľúbenými elastické plavky, ktoré bývali zväčša jednodielne.

Sedemdesiate roky sa spájajú s viacerými momentmi – objavujú sa napríklad takzvané povrázkové bikiny (v angličtine string bikini), ktoré zahaľovali iba to najnutnejšie, a to hlavne v dolných partiách.

V roku 1976 sa stal populárny plagát herečky Farrah Fawcett, na ktorom pózuje v červených plavkách a odhaľuje z nôh viac, ako bolo dovtedy bežné.

Tento moment, spoločne s uvedením bikín, spôsobil, že sa v 80. a 90. rokoch do popredia dostávajú odvážnejšie kúsky. Príkladom sú bikiny s odhaleným zadkom, trojuholníkový horný diel alebo jednodielne plavky, pri ktorých majú ženy odhalené celé nohy. Posledný model sa stal populárny aj vďaka známemu americkému seriálu Baywatch.

Zdroj: yahoo.com

V súčasnosti sa do módy vracia všetko to, čo bolo trendy aj pred niekoľkými rokmi. Aj teraz totiž uvidíte na pláži ženy, ktoré majú oblečené plavky s vysokým pásom (typické pre 50. roky), alebo dámy, ktoré siahnu po štýlových jednodielnych plavkách s odhalenými nohami (typické pre 80. a 90. roky).