Späť na všetky články
pred 1 rokom 5746 videní | 10 minúty čítania

Kameraman Dominik Šuplata: Na Madagaskare ľudia neriešia, čo bude zajtra

Kameraman Dominik Šuplata: Na Madagaskare ľudia neriešia, čo bude zajtra
Dominik Šuplata je kameraman, ktorý v rámci zbierania videomateriálu absolvoval už dve expedície na Madagaskar.

Dominik Šuplata je kameraman a kreatívec, ktorý sa vo svojej práci venuje tvorbe reklamných videí a marketingu. V rámci zbierania videomateriálu a cestovateľských zážitkov absolvoval dve expedície na Madagaskar. O svojich nadobudnutých poznatkoch a zážitkoch z Madagaskaru sa s nami podelil v tomto rozhovore.

 

Dominik Suplata na Madagaskare, cestovatelsky portal Idem FIRO-tour.skzdroj: Dominik Šuplata

 

Keď sa povie Madagaskar, väčšina si predstaví malé tancujúce opice z rovnomennej rozprávky. Sú tieto zvieratká rovnako krotké a priateľské aj tam?

Na Madagaskare žije vyše 90 druhov lemurov. Delia sa na nočných, denných a rozdeľujú sa aj podľa potravy, ktorej sa prispôsobili. Lemury sú pre Madagaskar takou typickou zvláštnosťou a atrakciou. Väčšinou sa nachádzajú v národných parkoch, no keďže národný park nemá hranice, lemury sa tam môžu voľne pohybovať aj v iných oblastiach.

So sprievodcom sa dá ísť obzrieť si denných aj nočných lemurov. K tomu si stačí zobrať iba čelovú lampu alebo baterku a o všetko ostatné sa postará sprievodca. Ten náš nám ukázal miesta, kde sa tieto zvieratá môžu nachádzať. Videli sme ich v korunách stromov, ale reálne sú to dosť plaché zvieratká. Neprídu k človeku len tak, ako to poznáme napríklad v Zoo.

V Národnom parku Andasibe existuje ostrov, ktorý od brehu oddeľuje iba štvormetrová vodná plocha. Človek si sadne na kanoe, prevesluje na druhý breh a tam sa naňho lemury vrhnú. Ak si so sebou vezme banány, tak sa ich priazeň získa ešte viac. Opičky sa na tom ostrove nachádzajú, pretože sa s vodou príliš nekamarátia a aj takáto malá prekážka im robí problém. Žijú si na tom ostrove, bývajú v korunách stromov a keď sa chce človek pohrať s lemurom, toto je miesto, ktoré by mal určite navštíviť.

Lemur z Madagaskaru, cestovatelsky portal Idem FIRO-tour.skilustračné foto, zdroj: pexels.com

 

Majú tieto zvieratá pre Madagaskar symbolický význam?  

Áno, napríklad názov časti Masoala vychádza so slova mas, čo sú oči a ala zasa prales. V preklade tak Masoala znamená oči pralesa. Vychádza to z toho, že ak sa človek pozrie smerom do pralesa, takmer určite sa mu podarí spozorovať svietiace oči lemurov. Na Madagaskar sa oplatí ísť najmä kvôli prírode. Ostrov sa pred mnohými storočiami odtrhol od zvyšku sveta a stalo sa z neho miesto, kde má prírodný rytmus a ekosystém najväčšie slovo.

Na Madagaskar sa oplatí ísť najmä kvôli prírode.

Nachádzajú sa tam také zvieratá, ktoré nikde inde na svete nenájdete. Mnohé z nich sa prispôsobili divokým prírodným podmienkam. Sú tu napríklad stromy, ktoré vyzerajú ako obrovské kaktusy a pohybovať sa medzi nimi dokáže iba určitý druh lemurov. Cestovatelia, ktorých zaujíma príroda, by si určite mali pozrieť niektoré dokumentárne filmy z prostredia tohto ostrova prírodných krás. Napokon, aj ja sám som sa podieľal na natáčaní dokumentu Masoala, miesto kde to žije

Kameraman Dominik Suplata s chameleonom, cestovatelsky portal Idem FIRO-tour.skzdroj: Dominik Šuplata

 

A čo typické gurmánske špeciality? Je gastronómia na Madagaskare rovnako pestrá ako vo svete?

Jedlo tu je veľmi rôzne v závislosti od toho, kde na Madagaskare sa človek nachádza. V pobrežných dedinkách ľudia väčšinou konzumujú ryby s ryžou každý deň a občas si doprajú aj nejakú hydinu. Ak ide o rezorty, tam býva na výber široká ponuka rôznych seafood jedál. Bežné sú krevety, mušle a iné morské plody.

Čo sa týka špecialít, jednou z tých madagaskarských je napríklad mofo gasy. Ide o gastronomickú zaujímavosť, ktorá je dostupná na celom ostrove a všade je pripravovaná inak. Ak by som to mal prirovnať k niečomu slovenskému, tak najviac sa to podobá asi našej klasickej šiške. Na Madagaskare to bežne jedávajú na raňajky. Mofo znamená chlieb a gasy pochádza zo slova malagasi, čo je označenie pre obyvateľov Madagaskaru. V preklade tak mofogasy znamená malgašský chlieb.

Okrem toho, v gastronómii tu má veľmi veľké zastúpenie množstvo zaujímavého a chutného ovocia. Ananás, liči či mango je dostupné takmer kdekoľvek a kedykoľvek počas sezóny.

Ananás, liči či mango je dostupné takmer kdekoľvek a kedykoľvek počas sezóny.

 

Spomínaš sezónu. Existuje ideálne obdobie, v ktorom sa vybrať na Madagaskar?

V tejto krajine sa strieda obdobie dažďov a sucha. V období dažďov každý deň veľmi výdatne prší, sú tam zničené cesty a vtedy sa na Madagaskar neoplatí chodiť. Toto obdobie prebieha koncom decembra, počas januára a februára. Ja som bol na Madagaskare vždy v novembri, keď tam býva veľmi príjemne. Ideálna doba, počas ktorej sa oplatí ísť na Madagaskar, je medzi májom a novembrom.

 

Ako hodnotíš prívetivosť miestnych ľudí k cudzincom?

Ľudia sú tu veľmi príjemní, v tomto sa netreba ničoho obávať. Čo sa týka bezpečnosti, najhoršie je to asi v hlavnom meste. Tu sa odporúča byť opatrný, strážiť si osobné veci a nenosiť peňaženku v zadnom vrecku nohavíc. No len čo je človek mimo hlavného mesta, všetci ľudia sú veľmi príjemní, na turistov reagujú milo, nie sú vôbec dotieraví a veľakrát s nimi býva kopec zábavy.

Čím väčšiu dieru človek navštívi, tým sú jeho zážitky silnejšie. Madagaskar je ešte stále neobjavená krajina, kde nechodí príliš veľa turistov. Aj preto sa miestni tešia, keď vidia bielych ľudí. Istým spôsobom je to pre nich rarita.

 

Čo sa oplatí navštíviť v hlavnom meste Antananarivo?

Za návštevu určite stojí Rova. Je to vyvýšenina na kopci, ktorá v minulosti slúžila ako sídlo kráľa a len nedávno ju rekonštruovali. Inak sa tu nenachádza nič zaujímavé. Mojím osobným odporúčaním je, že ak chcete na Madagaskare vidieť niečo skutočne zaujímavé, hlavnému mestu sa neoplatí venovať príliš pozornosti. Skôr sa treba zamerať na menšie mestá. Práve tam je kultúru tejto krajiny cítiť najviac.

Hlavnému mestu sa neoplatí venovať príliš pozornosti. Skôr sa treba zamerať na menšie mestá.

 

Aké najväčšie prekvapenie ti priniesla dovolenka na Madagaskare?

Na západnom pobreží sme navštívili mestečko Morondava, kde sa nachádza alej baobabov. Tých baobabov je už dnes na svete veľmi málo. Aj v samotnej  Afrike ich je pomenej, no pre Madagaskar sú istou dominantou. Väčšinou vyrastajú v menších skupinkách, no v Morondave je celá alej týchto mohutných stromov.

Dron snima madagaskarsku prirodu, cestovatelsky portal Idem FIRO-tour.skBaobaby na Madagaskare. Zdroj: Dominik Šuplata

 

O niečo severnejšie sa oplatí navštíviť Národný park Tsingy de Bemaraha. Tsingy sú vápencové útvary, ku ktorým sa dá dostať po turistických chodníkoch v doprovode miestneho sprievodcu. Tsingy sa do podoby, v akej ich môžeme vidieť dnes, transformovali niekoľko stoviek rokov, keď na vápencové útvary pršal dážď, až sa z nich vytvorili ostré ostne.

Ďalšie zaujímavé tsingy ležia aj na severe krajiny. Tie sú sfarbené doružova a určite sa ich oplatí vidieť. Na Madagaskare sa jednoducho oplatí mať na všetko čas, ísť sem len na jeden týždeň, to je naozaj veľmi málo.

Vapencove utvary tsingy, Madagaskar, cestovatelsky portal Idem FIRO-tour.skVápencové útvary tsingy. Zdroj: Dominik Šuplata

 

Narazil si aj na nejaké kultúrne zvyklosti, ktoré ťa prekvapili?

Tých kultúrnych návykov je na Madagaskare viacero. Jeden, ktorý ma prekvapil azda najviac, sa spája so smrťou. Predtým, ako zosnulého človeka pochovajú, musia skonzumovať celý jeho jedlý majetok. Nededí sa žiaden dobytok ani potraviny. Možno to v hlavnom meste bežne nerobia, ale v tých odľahlejších lokalitách to takto stále funguje.

Ďalšou zvláštnosťou je Famadihana. Ide o zvyk, keď po určitom čase svojich zosnulých vykopávajú z piesku, zabávajú sa, oslavujú, veľa jedia a až potom ho opäť pochovajú. Tentokrát už ale navždy.

Zaujímavosťou je, že na Madagaskare si človek poriadne ubytovanie „užije“ až po smrti. Väčšina obyvateľstva tam žije v malých drevených chatrčiach, ktoré aj keď im ich donesie cyklón, oni si ich znovu postavia. No ak človek zomrie, postavia mu kamennú alebo betónovú hrobku a až potom človek býva v honosnejšom príbytku.

Pri putovaní Madagaskarom človeka prekvapia aj inak bežné samozrejmosti. Napríklad, keď sme cestovali a zrazu sme narazili na dedinku s pitnou vodou. (smiech)

Na Madagaskare si človek poriadne ubytovanie „užije“ až po smrti.

 

Je pred cestou potrebné absolvovať nejaké špeciálne očkovanie okrem bežných vakcín?

Proti žltačke je zaočkovaná dnes už väčšina sveta, takže to je samozrejmosť. Určite odporúčam vakcínu proti brušnému týfusu. Výhodou môžu byť aj antimalariká. Postačí, ak si tieto tabletky budete dávkovať každý deň. Poznám človeka, ktorý precestoval veľa krajín a dnes už cestuje iba na Madagaskar. Jemu sa darí malárii úspešne vyhýbať aj bez antimalarík. Pokiaľ človek cestuje na Madagaskar mimo obdobia dažďov, z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že malárie sa nemusí obávať.

 

Ako ovplyvnila návšteva Madagascaru tvoje vnímanie tejto krajiny?

Keď sa povie Madagaskar, predstavím si ľudí, ktorí žijú v dedinkách, usmievajú sa a žijú si svoj stereotypný život. Taký, že si ráno dajú na raňajky mofo gasy, na obed si vylúpu ryžu, chytia rybu a večer idú pokojne spať. Takto to môže vyzerať, že je tam mŕtvo, no na druhej strane to je miesto, kde to naozaj žije. Preto sme tak nazvali aj náš dokument, ktorý sme počas našej cesty natočili.

obycajny zivot na Madagaskare, cestovatelsky portal Idem FIRO-tour.skzdroj: Dominik Šuplata

 

Ľudia sú tam šťastní, k čomu možno prispieva aj to, že nečítajú noviny, nesledujú internet a sú tak odtrhnutí od nepríjemností skutočného sveta. Na Madagaskar sa oplatí ísť, ak si chce človek oddýchnuť a vypnúť od Európy. Je to ideálne miesto pre tých, ktorí chcú niečo zažiť a sú ochotní ísť za hranicu svojho komfortu. Predsa len, tá infraštruktúra a cesty tam nie sú vybudované na takej úrovni ako v Európe. Aj keď tam človek ide cez cestovku, i tak bude musieť trošku povoliť zo svojej komfortnej zóny. Potom oveľa viac uvidí, ale aj zažije.

Na Madagaskare sa mi páči aj to, že ľudia tu príliš neriešia, čo bolo včera alebo bude zajtra. Žijú pre konkrétnu chvíľu. Stretli sme človeka, ktorý mal v občianskom preukaze pri dátume narodenia napísané „okolo roku 1958“. Neregistrujú sa tu konkrétne dni ani mesiace. Roky iba približne. Platí, že čo sa stalo pred pár rokmi, je považované za pravek.

Pozrite si upútavku dokumentu Masosala – miesto, kde to žije, na ktorom sa Dominik Šuplata podieľal:
 

 

 

Rozhovor spracoval: Erik Oravec

 

Súvisiace články
pred 1 rokom 89758 videní | 6 minúty čítania
pred 1 rokom 88197 videní | 5 minúty čítania
pred 2 rokmi 83530 videní | 6 minúty čítania