Späť na všetky články
pred 1 rokom 65802 videní | 6 minúty čítania

10 zaujímavostí o lietadlách, o ktorých ste zrejme doposiaľ ani len netušili

10 zaujímavostí o lietadlách, o ktorých ste zrejme doposiaľ ani len netušili
Ktoré miesto je najbezpečnejšie? Prečo je jedlo podávané počas letu akési iné a čo vlastne znamená tá malá dierka v okne?

Už ste sa pred bookovaní letenky zaujímali o to, ktoré miesto je v lietadle najbezpečnejšie? Alebo vás namiesto užívania si výhľadu z vtáčej perspektívy trápila myšlienka, prečo je jedlo podávané počas letu akési iné? Odpovede aj na tieto otázky nájdete v článku.

 

 

1. Najbezpečnejšie miesto neexistuje

Lietanie je v porovnaní s cestnou dopravou oveľa bezpečnejší spôsob prepravy osôb. Existujú teórie, že ak váš let havaruje alebo bude musieť núdzovo pristáť, maximálne bezpečie poskytujú miesta v zadnej a strednej časti lietadla.

Tejto téme bola v minulosti venovaná aj štúdia magazínu TIME, podľa ktorej sedadlá v zadnej tretine lietadla dosahujú v prípade nehody 32-percentnú úmrtnosť. Riziko úmrtia je v prednej časti 38 % a v strede lietadla dokonca 39 %.

Federálna letecká správa tvrdí, že miesto, ktoré vám s určitosťou zachráni život, v lietadle neexistuje. To preto, že bezpečie pri nehodách ovplyvňuje viacero faktorov. A každý model lietadla má iné rozmiestnenie sedadiel.

 

2. Dierka v okne nie je chybou

Ak ste si ju počas letu všimli, možno vás na chvíľu premkla panika a otázka: „Je tam tá dierka zámerne?“ Teraz už viete, že je. Väčšina lietadiel je vybavená tromi vrstvami okien – ak by sa náhodou poškodilo prvé, jeho chrániacu funkciu nahradí prostredné sklo. Dierka sa nachádza na vnútornom skle a jej úlohou je regulovať tlak vzduchu.

 

3. Kyslíkové masky vydržia 15 minút

Býva pravidlom, že pred začiatkom letu vás stevard alebo inštruktážne video informuje o bezpečnostných opatreniach v lietadle. Súčasťou toho je aj časť venovaná kyslíkovým maskám, ktoré by ste si mali nasadiť v prípade, že v kabíne dôjde k náhlemu poklesu tlaku.

O tom, ako dlho kyslíkové zásoby v lietadle vydržia, vám však žiadny stevard nepovie. Množstvo záložného vzduchu vystačí pre jedného človeka asi na 15 minút. Na prvý pohľad sa to môže zdať veľmi málo, no v skutočnosti je to viac než dosť.

V prípade poklesu tlaku sa pilot snaží dostať lietadlo do prijateľnej nadmorskej výšky, kde už môžu cestujúci dýchať prirodzeným spôsobom. Pokles do takejto zóny netrvá dlho, preto je zásoba kyslíku na 15 minút úplne dostatočná.

 

4. Zásah bleskom lietadlu neublíži

Počas 1 000 letových hodín dostane každé lietadlo aspoň jeden zásah bleskom. Blesky však nie sú pre lietadlo ani jeho pasažierov nebezpečné, pretože konštruktéri s tým počítajú už pri návrhu lietadla.

Elektrický náboj prejde cez lietadlo a von aj bez toho, aby si to ktokoľvek všimol.

Keď sa počas letu dostanete do búrky, nenechajte si pokaziť pohľad na nádherné elektrické výboje tými najhoršími predstavami. Podľa historických prameňov poškodil blesk lietadlo naposledy v roku 1963.

 

5. Niektoré lietadlá sú vybavené spálňami

Tie sa zvyknú vyskytovať v lietadlách určených na dlhé lety. Počas nich letová posádka pracuje aj vyše 15 hodín, takže aby si mohli stevardi oddýchnuť a načerpať novú silu, v Boeingoch 777 a 787 sa nachádzajú útulné spálne.

 

6. Stlmenie osvetlenia má svoj význam

Počas nočného pristávania zvykne posádka lietadla stlmiť osvetlenie v kabíne na minimum. Robí sa to preto, aby sa oči cestujúcich adaptovali na tmu. Keď sa oči pasažierov prispôsobia svetlu vonku, evakuáciu v prípade zlého pristátia to môže výrazne urýchliť.

Napokon, predstavte si, že sedíte vo vysvietenom lietadle, ktoré musíte v krátkej chvíli opustiť a vonku panuje úplná tma. V takých prípadoch by vám nepomohol ani vycibrený zmysel pre orientáciu.

 

7. Jedlá neochucuje kuchár, ale nadmorská výška

Názory na jedlo podávané počas letov sa rôznia. Zatiaľ čo iným chutí, pre ostatných ide o úplný gastronomický prepadák. Chyba však nie je v jedle. Z výsledkov štúdie z roku 2015 vyplýva, že na chuť lietadlových pokrmov vplýva najmä prostredie, v ktorom ho konzumujeme.

Práve to mení spôsob, akým nám jedlá a nápoje podávané počas letu chutia. Zatiaľ čo sladké chute sa ľuďom zdajú menej sladké, slanú chuť vnímame oveľa výraznejšie. Na tento jav určite vplýva aj recyklovaný vzduch, ktorý v kabíne lietadla pôsobí sucho.

Jedlo ponúkané leteckou spoločnosťou Austrian Airlines. Zdroj: Wikimedia.org

 

8. Čiary na oblohe spôsobuje kondenzácia

Biele čiary, ktoré zostávajú po prelete lietadla na oblohe, nie sú žiadne čiastočky psychotropných látok či chemikálií, ako si niektorí priaznivci konšpiračných teórií myslia.

V skutočnosti ide o bežný fyzický jav, ktorý je výsledkom stretu horúcich výparov so studeným vzduchom. Teplo z motora sa vo vysokej nadmorskej výške prudko ochladí a skondenzuje. Ide teda o úplne identickú reakciu, ako keď v zime vidíte vlastný dych.

 

9. Lietadlo nepotrebuje oba motory

Predstava, že počas vášho letu prestane fungovať jeden z motorov a lietadlo spadne, je síce desivá, no takéto scénky sú realistické akurát tak vo filmoch. Všetky komerčné lietadlá dokážu v bezpečí lietať aj s jedným motorom. Lietadlá sú na takéto prípady dôkladne otestované a pripravené.

Diaľkové lety musia spĺňať určité kritéria, pretože iba tak sa môžu dostať do vzduchu. Napríklad taký Boeing 787 dokáže letieť s jedným motorom až 5 a pol hodiny, čo je dostatok času na úspešné dorazenie do cieľa či nájdenie záložného letiska.

 

10. Pneumatiky sa menia po 500 pristátiach

Keďže unesú celé lietadlo, presviedčať vás o odolnosti lietadlových kolies nemá veľmi zmysel. Vedeli ste však, že kolesá veľkých dopravných lietadiel dokážu zvládnuť až 38-tonové zaťaženie? Alebo že predtým, než lietadlo poputuje na prezutie, môže na zemi pristáť vo vysokej rýchlosti až 500-krát?

Ako vidíte, lietadlá ponúkajú plno zaujímavostí aj vtedy, keď v nich práve nesedíte. ;)

Súvisiace články
pred 9 mesiacov 49023 videní | 3 minúty čítania