Romantické vyhliadky, pestré uličky, úchvatné mosty. V Lisabone nájdete to najlepšie z Európy

Za siedmimi horami a za siedmimi dolami. Aj takto rozprávkovo by sa dala opísať najzápadnejšia európska metropola Lisabon, ktorá sa naozaj rozprestiera na siedmich pahorkoch. V objatí nekonečného Atlantiku a popretkávaná strmými historickými uličkami ešte aj dnes dokazuje, prečo bola kedysi považovaná za centrum koloniálnej ríše a vstup do Nového sveta.

Lisabon ani stáročiami na svojej kráse nestratil a ponúka to, čo nikde inde na starom kontinente nenájdete. Oproti iným európskym metropolám je to tu však akési menšie.

Môžu za to nielen spomínané pahorky, ale aj rieka Tajo (v portugalčine Tejo, číta sa ako Težo), ktorá tu ústi do oceánu. Niet preto divu, že hlavné mesto Portugalska má dnes iba pol milióna obyvateľov.

Pohľad z Miradouro das Portas do Sol na známy kostol São Vicente Fora a rieku Tajo v Lisabone.

Ešte pred pár storočiami sa tu však bežne „premlelo“ oveľa viac ľudí. Lisabon býval totiž poslednou zastávkou ľudí, ktorí smerovali za dobrodružstvom do Nového sveta. V centre preto ešte aj dnes môžete na vlastné oči vidieť vplyv viacerých kultúr, a to nielen európskej, ale aj arabskej.

Symboly Lisabonu

Za najvýznamnejšiu možno pokladať najstaršiu historickú štvrť Alfama. Jej názov pochádza z arabského slova Al-hamma, čo v preklade znamená „horúce fontány“ alebo „kúpele“. A miestni vám prezradia, že práve tu by ste mali začať svoju púť po Lisabone.

Západ slnka nad štvrťou Alfama.

V Alfame nájdete na jednom mieste množstvo historických pamiatok, a preto si tu pokojne vystačíte iba so svojimi vlastnými nohami. Na svojich potulkách natrafíte na staré domčeky, v ktorých žili prevažne chudobní rybári a ktoré sa tu miestni snažia v súčasnosti zachraňovať. A vynechať by ste rozhodne nemali ani lisabonskú katedrálu z 12. storočia.

Lisabonská katedrála.

Do atmosféry niekdajšieho kolonializmu vás však prenesú aj takzvané miradouros, čo sú menšie romantické terasy, z ktorých možno pozorovať celé mesto.

Oplatí sa zájsť napríklad na Miradouro Santa Luzia, neďaleko ktorej sa nachádza chýrne Múzeum dekoratívnych umení (Museu de Artes Decorativas), zámok zo 17. storočia s nádhernými interiérmi a výstavou nábytku či šperkov.

Azúrovomodré dlaždice na Miradouro de Santa Luzia sú odkazom bohatej arabskej kultúry v Lisabone.

Malebný labyrint úzkych uličiek vás dovedie aj k barokovému kostolu svätej Engrácie. Stavba sa dnes premenila na Národný panteón, ktorému dominuje nádherný mozaikový mramor.

Portugalci na tejto úchvatnej stavbe pracovali viac ako tri storočia a dnes slúži ako miesto posledného odpočinku prezidentov.

Baroková štýlová fasáda Národného panteónu, pôvodne kostol Santa Engracia.

Najväčším turistickým lákadlom je však jednoznačne Castelo de São Jorge. Ide o maurský hrad, ktorý pochádza zo stredovekého obdobia portugalskej histórie a ktorý je jedným zo symbolov Lisabonu.

Castelo de São Jorge je symbolom Lisabonu.

Silno opevnená citadela tróni na vrchole kopca a poskytuje jedinečný výhľad na historické centrum mesta a rieku Tajo.

Niekdajšie sídlo portugalských kráľov je však dnes plné nielen turistov, ale aj mačacích obyvateľov, s ktorými sa návštevníci nadšene fotia. A to všetko okorenené typickou portugalskou melancholickou hudbou v rytme Fado, ktorá sa nesie uličkami tejto malebnej štvrte.

Mesto vystavané z popola

Nie vždy však bolo v Lisabone všetko také idylické. Miestni si každoročne 1. novembra pripomínajú obrovské zemetrasenie, ktoré zasiahlo Lisabon ešte v roku 1755. Išlo o jedno z najničivejších zemetrasení v histórii ľudstva.

Mnohé budovy otrasom neodolali a mestom sa šíril obrovský požiar. Obyvatelia sa z tejto rany ešte ani nestihli spamätať a vzápätí na nich udrela ničivá vlna cunami. Historici dnes odhadujú, že katastrofa si vyžiadala viac ako stotisíc mŕtvych.

Socha markíza de Pombala, ktorý premenil Lisabon na moderné veľkomesto.

Alfama otrasom sčasti odolala, no slávne koloniálne mesto bolo inak prakticky zrovnané so zemou a vyzeralo to tak, že sa jeho história prestane písať. Všetko však zmenil markíz de Pombal, ktorý ľudí spojil a zorganizoval kompletnú prestavbu mesta.

Jeho pôvodné členenie však vôbec nerešpektoval a prišiel s nápadom vystavať širšie ulice, pretože už vtedy správne predpokladal, že v budúcnosti bude v mestách oveľa väčší ruch. V dnešnom ponímaní by sme ho tak mohli označiť za vizionára.

V každom prípade, Lisabon vďaka tomuto mužovi povstal z popola a premenil sa na európsky skvost nevídanej krásy.

Jedna báseň

Takýmto spôsobom vyrástlo aj nové centrum mesta s názvom Baixa, ktoré je považované za srdce Lisabonu. Nájdete tu nádherné námestia, budovy v neoklasickom štýle, no najmä veľké cesty a bulváre, kde si môžete užiť nákupy v butikoch. Táto štvrť je u turistov veľmi populárna, pretože Baixa predstavuje živú a žiarivú atmosféru európskeho veľkomesta.

Námestie Pedra IV. známe aj ako Námestie Rossio vo štvrti Baixa.

Ak túžite ochutnať tradičnú portugalskú kuchyňu, vyraziť treba do štvrte Chiado. Nachádza sa tu množstvo rodinných podnikov, ale i tradičné bistrá, kde si pochutíte na bacalhau, čo je solená treska. Miestnou lahôdkou sú aj koláčiky s vaječným krémom známe ako pastéis de nata.

Kto neochutná tradičnú tresku bacalhau, akoby ani nebol v Lisabone.

Na svojich potulkách by ste však nemali vynechať ani „hornú štvrť“ – Bairro Alto, ktorá je považovaná za centrum portugalskej inteligencie. Nájdete tu množstvo kaviarní, barov a kníhkupectiev a zažiť tu tu môžete pravú nočnú zábavu či pouličné divadelné predstavenia.

Romantická ulica v Lisabone s typickou žltou električkou a lisabonskou katedrálou na pozadí.

Hoci si v centre Lisabonu vystačíte aj „pešibusom“, oplatí sa previezť aj starodávnou električkou. Kúpa lístka vašu peňaženku nijako neohrozí a doprajete si naozaj nevídaný zážitok.

Električka vás spoľahlivo dopraví napríklad aj na známe námestie Praça Luís de Camões, uprostred ktorého nájdete bronzovú sochu významného portugalského básnika.

Námestie Praça Luís de Camões je ako jedna báseň.

Obklopená je ôsmimi menšími sochami, zastupujúcimi ďalšie osobnosti portugalskej literatúry. Návštevníka upútajú aj pestré obrazy morských rýb a lodí v dlažbe, ktoré majú symbolizovať známu báseň Os Lusíadas, ktorú napísal práve Luís de Camões.

Brazília či Portugalsko?

Aj takúto otázku si neraz kladú turisti, keď prídu do Lisabonu. Nad mestom totiž od roku 1966 drží patronát obrovská socha Ježiša Krista, ktorá sa inšpirovala známou dominantou z brazílskeho Rio de Janeira.

Iní scestovaní turisti zas majú pocit, akoby sa ocitli v San Franciscu. Most 25. apríla sa totiž náramne ponáša na legendárny Golden Gate Bridge v USA. Veď posúďte sami.

Socha Ježiša Krista a Most 25. apríla v Lisabone pripomínajú brazílske Rio de Janeiro či San Francisco v USA.

V každom prípade, Lisabon nepotrebuje nikoho napodobňovať, pretože má svoje vlastné JA a svoje vlastné NAJ. Napríklad most moreplavca menom Vasco de Gama je najdlhší v Európe, pretože má až 17 kilometrov a slúži ako šesťprúdová diaľnica.

Most Vasco de Gama je najdlhší most v Európe.

A rozhodne sa oplatí ísť aj k neďalekému mysu Cabo da Roca, ktorý je vyhľadávaný turistami, pretože ide o najzápadnejšie miesto na európskej pevnine.

Za Cabo da Roca sa nachádza Nový svet.

Popretkávané nostalgiou

Hoci v samotnom srdci Lisabonu nežije až toľko ľudí, celá metropolitná oblasť má dovedna takmer tri milióny obyvateľov. Mnohí z nich bývajú aj na západe mesta vo štvrti Belém, ktorá ukrýva dve pamiatky zapísané v zozname UNESCO.

Prvou z nich je Kláštor hieronymitov, strážiaci vchod do lisabonského prístavu. Jeho výstavba sa začala ešte v roku 1502 a je príkladom tradičného portugalského umenia.

Kláštor hieronymitov je zapísaný v zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Poslednou zastávkou, ktorú by ste rozhodne nemali vynechať, je Torre de Belém. Pobrežný maják, ktorý je tiež súčasťou nášho svetového kultúrneho dedičstva, pôvodne slúžil na ochranu mestského prístavu a pripomína veľké námorné objavy, ktoré položili základy moderného sveta.

Táto pamiatka je však aj plná nostalgie. Je to totiž miesto, ktoré videli ľudia ako posledné, keď opúšťali Portugalsko a smerovali do Nového sveta.

Belémska veža bola to posledné, čo videli moreplavci pred cestou do Nového sveta.