Unikátnu českú pamiatku v Kutnej Hore zdobia tisíce ľudských kostí
Poznáte latinské príslovie „memento mori“? Pripomína nám, že všetci raz zomrieme. Možno si poviete, že tento článok nezačíname práve najšťastnejšie, ale verte, má to svoje opodstatnenie. Tú istú myšlienku nám totiž odkazuje aj nezvyčajná podzemná kaplnka v blízkosti stredočeského historického mesta Kutná Hora, ktorú vám teraz predstavíme. Jej výzdobu tvoria ľudské kosti.
Táto podzemná kaplnka, známa aj ako kostnica, je súčasťou Kostola všetkých svätých na cintoríne v Sedleci – mestskej časti Kutnej Hory. Kostol postavili už v 14. storočí a hoci bol vychýreným už od svojho vzniku, najviac ho preslávila práve nevšedná výzdoba z ľudských pozostatkov.
Pre lepšiu predstavu o lokalite pamiatky prikladáme mapku, na ktorej si môžete všimnúť, že Kutná Hora leží neďaleko od Pardubíc a Prahy.
Ľudské lebky všade, kam sa pozriete
Výzdoba podzemnej kaplnky tohto kostola mnohým naháňa hrôzu. „Skrášľujú“ ju totiž pozostatky z približne 40-tisíc ľudí, ktorí sa stali obeťami morových epidémií, hladomoru a husitských vojen.
Nájdete tu napríklad luster zložený zo všetkých veľkých kostí ľudského tela, dekorácie z ľudských lopatiek, ozdoby z tisícov lebiek, rebier a kostí z ľudských končatín či mohutné kostné pyramídy.
Práve tieto bizarné dekorácie sem pritom ročne prilákajú až 250-tisíc návštevníkov.
Pôvod kostí
O kostole koluje legenda, podľa ktorej raz dávno vycestoval miestny opát do Jeruzalema, odkiaľ priamo z Božieho hrobu priniesol hrsť hliny. Tú rozsypal na cintoríne pri kostole, ktorý bol kedysi súčasťou kláštora v Sedleci.
Od toho momentu cintorín nadobudol pre ľudí väčší význam, keďže ho začali považovať za súčasť Svätej zeme. Jednoducho povedané, každý chcel byť pochovaný v Sedleci. Aj preto sa cintorín začal rozširovať.
Navyše, keď v 14. storočí zasiahla kraj morová epidémia, na tomto cintoríne pochovali približne 30-tisíc zosnulých. Neskôr v 15. storočí k týmto zosnulým pribudlo ďalších 10-tisíc obetí husitských vojen.
Zrod nápadu na desivú dekoráciu
Obrovský cintorín však koncom 15. storočia zrušili, všetky kosti zo zeme exhumovali a napokon ich odložili do podzemnej kaplnky. Neskôr ich v roku 1511 podľa povesti poskladal poloslepý mních do veľkých pyramíd, kde takto uložené vydržali až do 18. storočia.
Na konci 18. storočia totiž odkúpil kostolík rod Scharzenbergerovcov, ktorý má vlastne celú nevšednú výzdobu na svedomí.
Ale aby sme boli presnejší, na svedomí ju má konkrétne ich stavebný majster František Rint, ktorý neskôr kosti a lebky zo spomínaných pyramíd vydezinfikoval a vybielil chlórovým vápnom a použil ako dekoráciu. Do celkovej výzdoby zakomponoval aj erb rodu Scharzenbergerovcov.
Autorstvo tohto trochu strašidelného, no v každom prípade neobyčajného skvostu sa teda pripisuje práve jemu.
Pozostatky z približne 40-tisíc ľudí nám tak dnes práve na tomto mieste pripomínajú, že tu nebudeme večne, no s tým súčasne aj to, aby sme si svoj život práve preto viac vychutnávali a spríjemňovali.