Viete, v ktorých mestách nájdete svetovo najznámejšie umelecké diela?

Rok 1936 – presne vtedy vypukla Španielska občianska vojna. O rok nato namaľoval Pablo Picasso obraz Guernica, na ktorom vyobrazuje dôsledky bombardovania rovnomenného mesta. Picasso sa pritom upriamil nielen na symboly vojny a ľudskú bolesť, ale aj na utrpenie zvierat. Autorovu inšpiráciu už poznáte. No viete aj to, v ktorom meste je obraz vystavený?

Galéria, v ktorej sa dielo Bozk dodnes nachádza, ho kúpila ešte predtým, než bol obraz dokončený. Paradoxom je tiež to, že Gustav Klimt ho namaľoval počas tvorivej krízy, ktorú zapríčinila kritika jeho malieb v priestoroch Viedenskej univerzity. Klimt sa totižto nebránil zobrazovaniu nahoty a telesnej blízkosti, o čom napokon svedčí aj dielo Bozk.

Poslednú večeru od Leonarda da Vinciho môžeme považovať za jedno z najvýznamnejších diel všetkých čias. Maliar v ňom zobrazuje moment po tom, ako Ježiš povedal svojim učeníkom, že ho niektorý z nich zradí. S presvedčením, že akékoľvek gesto či výraz odráža myšlienkové pochody, da Vinci zachytil každého učeníka práve v takom postoji, ktorý vyjadruje jeho povahu a zmýšľanie.

Spoločne so Slnečnicami a vlastnými portrétmi patrí Hviezdna noc k najznámejším dielam Vincenta van Gogha. Ten ho namaľoval počas pobytu v liečebnom sanatóriu v Saint-Rémy-de-Provence. Zaujímavosťou diela je, že hoci van Gogh uprednostňoval maľbu na základe pozorovania, Hviezdnu noc namaľoval za denného svetla ako spomienku na nočnú scenériu.

Kým téma tohto obrazu je zrejmá – zrodenie bohyne Venuše, to, čím sa Sandro Botticelli pri maľovaní inšpiroval, až také jasné nie je. Niektorí autori totižto tvrdia, že tému objavil v diele Metamorfózy rímskeho básnika Ovídia, podľa iných sa zas inšpiroval Homérovými spismi. Všetci sa však zhodujú na tom, že ide o jedno z prvých diel namaľovaných namiesto dreva na plátne.

Nahé ženské postavy mali vo výtvarnom umení vždy svoje miesto. No až do obdobia, keď Manet namaľoval Raňajky v tráve, bol ich význam skôr mytologický. V tomto prípade však nemala anonymná nahá žena na obraze konkrétne opodstatnenie. Autorovi išlo len o to, aby narušil isté konvencie. Zaujímavosťou je, že v slovenčine poznáme dielo ako Raňajky v tráve, hoci originálny názov Le Déjeuner sur l'herbe by sa dal preložiť ako Obed v tráve (to isté platí aj pri preklade z angličtiny).

Ako mnoho iných obrazov, aj portrét Whistlerova matka sa stal slávny dávno po maliarovej smrti. K popularite mu dopomohlo to, že sa objavil na amerických poštových známkach. Portrét môžete poznať aj z americkej komédie Bean, v ktorej ho Mr. Bean premaľoval na jednu veľkú machuľu. Nemusíte sa ale báť, obrazu sa nič nestalo. Dodnes je uložený v jednej z týchto galérií. Uhádnete, v ktorej?

Výkrik Edvarda Muncha pôsobí negatívne až desivo, no i tak sa stal jedným z najslávnejších obrazov vôbec. A to nielen pre samotné stvárnenie, ale aj preto, že ho dvakrát ukradli. Prvý raz došlo ku krádeži v roku 1994. V galérii, ktorej názov chceme vedieť od vás, zlodeji zanechali uštipačnú poznámku: Tisíckrát vďaka za zlú bezpečnosť. Veríme ale, že teraz sa už o Munchov Výkrik svedomito starajú.

Stálosť pamäte od Salvadora Dalího v sebe kombinuje dva základné prvky – maliar na jednej strane zachytáva prostredie dedinky Port Lligat, do ktorej sa presťahoval po tom, ako ho vyhodili z domu. Scénu však dopĺňa svojou pochybnosťou o čase a jeho stálosti. Tento postoj znázorňujú roztečené hodiny. Výpoveď tohto diela je teda natoľko abstraktná, že jeho pozorovaniu môžete venovať naozaj dlhý čas.

Maliar Jan Vermeer je známy tým, že vo svojich dielach zobrazoval ženy počas každodenných činností. Dievča s perlovou náušnicou je však výnimkou. V tomto prípade autor znázorňuje typ osoby, jej charakter a vzhľad. Nejde teda o portrét konkrétnej ženy ako napríklad v prípade da Vinciho Mony Lízy. Uhádnete, v ktorej galérii je Vermeerov obraz vystavený?